Budapešť/Bratislava 14. mája (TASR) - Odhalením pamätnej tabule slovenským spoluzakladateľom budapeštianskej mestskej časti Angyalföld na Pltníckej ulici (Tutaj utca) začalo sa dnes podujatie Oslava pltníctva, ktoré zorganizovala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti. Na toto miesto sa v 19. storočí prisťahovali Slováci, ktorí sa významnou mierou podieľali na založení Angyalföldu.



Významnú rolu slovenských prisťahovalcov potvrdil aj maďarský historik Péter Róbert. Dnešnými oslavami si Slováci pripomenuli, že z vtedajšieho Horného Uhorska sa ich predkovia sťahovali aj do Budapešti, pričom sa plavili po Dunaji na pltiach.

Foto: TASR/AP

"My Slováci sme národ skromný a veľmi málo pamätáme na svoju minulosť," povedal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. "Myslím, verím a dúfam, že je tu čas, keď budeme na seba smerom dozadu a smerom dopredu hľadieť len v dobrom a priateľskom ovzduší. Vždy v histórii sú aj stránky temné, nie pekné. Ale medzi Slovákmi a Maďarmi v podstate nikdy veľká vojna nebola," dodal Tkáč.

Foto: TASR/AP

Podľa slov predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka minulosť i prítomnosť Slovákov je natrvalo zasadená do "mimoriadne životodarného teritória, ktorému dominuje Dunaj".

Vyvrcholením osláv bolo postavenie plte v originálnej veľkosti na Debrecínskom námestí. Plť budapeštianskym Slovákom darovala oravská obec Nižná. Krst plte v Budapešti spestril vystúpením folklórny súbor Oravan Senior.

"Oni mali navrchu ešte náklad, takéto niečo ako toto. Nielen drevo, čo mali naspodku, ale oni navrchu mali ešte druhú kopu dreva," pripomenul plavbu vtedajších slovenských pltníkov pre TASR pltník Daniel Kuboš. Dodal, že taká plavba trvala do Budapešti niekoľko dní.

Foto: TASR/AP

"Keď bola rozzúrená voda, tak oni museli prespať. Dneska je už skrotená aj Orava, aj Váh. Keď bolo pekne, išli pri mesiaci. Ale ak bolo zle, tak oni pribili (zakotvili) a prenocovali. Aj päť dní, možno aj týždeň šli do Budapešti. Hovoril starý otec: šikovne vyprázdnite nádoby, čo máte. Mali kanvičky, tam mali kávu - meltu, mali takú skalu, a na nej si nakládli ohník. Oni si tam prihrievali slaninu trošku, keď bola pokojná voda, a dali si do toho popola zohriať kávu. Keď už hovorí, že prichádzame do Váhu, tak šikovne sa napite vody z Oravy, tak oni si ľahli, nabrali vodu do ruky, každý sa napil vody do chuti a nabral si do kadejakých fľašiek, alebo do kanvičiek, lebo už z Váhu sa vtedy nedala piť voda. Ale teraz sa už nedá ani z Oravy," priblížil Kuboš časy, kedy Slováci vozili plťami drevo na stavby do Budapešti.

Foto: TASR/AP