Budapešť 24. decembra (TASR) - Slováci žijúci v Maďarsku sa snažia zachovávaním vianočných zvykov dávať najavo význam rodinnej, ale aj národnej súdržnosti. Slovenské spolky a cirkevné zbory pripravujú predvianočné koncerty, na ktoré pozývajú všetkých Slovákov, ale aj ďalších obyvateľov obcí, kde žijú, uviedla riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová v rozhovore so spravodajcom TASR v Budapešti.

Vianočné tradície slovenskej menšiny sa veľmi nelíšia od tradícií Maďarov a začínajú sa v advente. Slováci v Maďarsku sú rímskokatolíckeho, evanjelického a gréckokatolíckeho vyznania.

Katolíci, teda rímskokatolíci i gréckokatolíci, sú tí, ktorí sa podľa nej dodnes zväčša pridŕžajú predvianočnej striedmosti. "Oni sa už v tomto období pripravujú duševne aj telesne na bohaté sviatky, pričom pôst dodržiavajú ešte aj na Štedrý večer, keď jedia zemiakovú, fazuľovú, kapustovú alebo paradajkovú polievku, mäso ale nejedia. Pripravujú ale jedlo na všetky sviatočné dni, aby gazdiná už nemusela vyvárať," dodala.

Pôstne pravidlá v rímskokatolíckej cirkvi sa zmenili v 60. rokoch 20. storočia. Dovtedy pre Štedrý deň platili prísne pôstne obmedzenia – mohla sa jesť iba bezmäsitá strava (s výnimkou rýb) a bolo povolené iba raz sa najesť dosýta, štedrá bola teda až večera. V advente sa podobná striktná disciplína týkala ešte trojice kántrových dní, teda štvrťročného pôstu. Gréckokatolíci sa postili už od 15. novembra.

V jednej z obcí, kde spolunažívajú slovenskí katolíci s evanjelikmi, sa zachoval takýto pozdrav katolíkov: "Nach ťa Pán Boh stráži od evanjelického pôstu!", pretože evanjelici držia pôst iba vtedy, keď nemajú čo jesť, vysvetlila Királyová.

Štedrovečerná večera bola podľa jej slov akousi mágiou privolávania prosperity pre budúci rok. Cestoviny posypali makom, ktorého zrnká znamenali hojnosť.

"Koledníci chodiac po dedine počas celých vianočných sviatkov vinšujú gazdom plnú komoru a stoly plné dobrôt. Hojnosť sa prejavovala aj na štedrovečernom stole, na ktorý dávali všetko z vypestovanej úrody okolo domu, v záhrade i na poli, a pod obrus dávali zrnká," priblížila Királyová.

Slováci aj Maďari si narodenie Ježiška pripomínali v prednej, takzvanej čistej izbe, kde prestierali štedrovečerný stôl. Poukladali tam slamu pripomínajúcu betlehemskú maštaľ s jasličkami, pričom dodnes v kruhu Slovákov je zachovaný aj zvyk uložiť pod prestretý stôl zväzok slamy v košíku ako symbol Ježiška.

Predkovia Slovákov smeli pracovať na Štedrý deň iba do západu slnka. V ten deň pripravili jedlo na celé sviatky, ale aj krmivo pre zvieratá, vyčistili maštaľ, pripravili drevo, aby ho nemuseli rúbať a nosiť počas sviatkov.

Na Štedrý deň dopoludnia museli vrátiť všetky požičané veci, nesmeli v novom roku nikomu nič dĺžiť. Takisto museli všetky rozložené veci v príbytku poodkladať a upratať, vrátane zavesenej bielizne, pretože v novom roku by im takto viseli kože z uhynutých domácich zvierat.

Királyová podčiarkla, že pre predkov Slovákov neboli Vianoce o rozdávaní darčekov, ale o koledovaní s betlehemom pod oknami. V Sarvaši, na juhu Maďarska, sú Slováci najmä evanjelického vyznania, avšak od tamojších maďarských katolíkov prevzali zvyk, že koledovať nechodia chlapci s betlehemom, ale dievčatá vo veku od 10 do 12 rokov, ktoré však nosia kolísku.

Na Vianoce sa dávali darčeky iba koledníkom. Dostali orechy, koláče či jabĺčka. Najdôležitejšie bolo spoločné prežívanie chvíľ Vianoc pri modlitbe a vinšovaní. Ak niekto bol v núdzi, snažili sa mu na Vianoce viac pomáhať a pri odchode na nočnú omšu nechávali na stole jedno prestieranie pre už zosnulých členov rodiny, na ktorých nikdy nezabúdali.

Dnes sa už mnohé zvyky nedodržiavajú, ale Slováci v Maďarsku sa ich snažia obnovovať, avšak nie v scénickej forme na javisku. V niektorých dedinách, napríklad v Peštianskej župe v povodí Galgy v obci Pišpek sú pedagógovia, ktorí tieto zvyky odovzdávajú deťom.

"Tamojšie deti opäť začali chodiť po dedine vinšovať. Na Zemplíne v obci Fizér sa zachoval jedinečný zvyk chodenia s betlehemom, ktorý už nerobia mládenci, ako kedysi, ale dospelí chlapi. Zachovávajú tak slovenský jazyk aspoň týmto spôsobom," uzavrela Királyová.





(spravodajca TASR Ladislav Vallach)