Brusel/Štrasburg 5. júla (TASR) - Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) neodsudzujú, že jeho plénum vo štvrtok odmietlo zámer, aby vyjednávači zákonodarného zboru EÚ začali rokovať s členskými štátmi o konečnom znení legislatívy upravujúcej predpisy EÚ v oblasti autorského práva, známej aj ako smernica o copyrighte.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH) z frakcie európskych ľudovcov (EPP) uviedol, že sloboda na internete musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. "Na obsahu nemôžu zarábať len tí, ktorí ho šíria, ale najmä tí, ktorí ho vymyslia. Táto téma si však vyžaduje širšiu odbornú diskusiu, preto sme sa pri hlasovaní zdržali," konštatoval Štefanec.

V spoločnom vyhlásení toto stanovisko okrem Štefanca podporili Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (nezávislý), Miroslav Mikolášik a Anna Záborská (obaja KDH). Uviedli, že vítajú iniciatívu Európskej komisie na reguláciu on-line prostredia, ktoré je v poslednej dobe často zneužívané šíriteľmi hoaxov a falošných správ, či platformami obohacujúcimi sa z obsahu chráneného autorským právom. Podľa ich názoru však dopady legislatívy sa budú dotýkať každodenného života a práce občanov, študentov, vzdelávacích a štátnych inštitúcií aj firiem pôsobiacich v on-line podnikaní.

Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie reformistov a konzervatívcov (ECR) upozornil, že návrh, ktorý pripravil Výbor EP pre právne záležitosti (JURI), obsahoval viacero kontroverzných ustanovení.

"Už samotná diskusia o smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám," opísal situáciu. Pripomenul, že posledná právna úprava autorských práv sa datuje do roku 2001 a za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.

Podľa jeho slov najspornejšie sú články 11 a 13, lebo vydavatelia by si mohli nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov, a to aj na ich časti, ako sú titulok, sprievodný obrázok, perex a podobne, pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach. Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie.

"Nepozdáva sa mi mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 návrhu smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah," uviedol Škripek. Problém vidí v algoritme, ktorý využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré nebolo účelom fotenia, nie je podľa neho zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.

Navyše môže byť ohrozený vznik nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na nákladné filtračné a analytické vybavenia.

Škripek zároveň informoval, že dostal veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach o smernici s návrhom nastaveným tak, ako vyšiel z dielne JURI. Ten trval na tom, aby boli nové obmedzenia šírenia obsahu zlučiteľné so zásadami slobody prejavu na internete. Z navrhovaného rámca ochrany autorských by preto malo byť vylúčené napríklad prispievanie do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru.

Poslanci budú o presnom znení mandátu na rokovanie s ministrami členských krajín o smernici o copyrighte rokovať v septembri na plenárnom zasadnutí EP. Členské štáty sa zatiaľ na spoločnom stanovisku k smernici nedohodli.