Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mogheriniová upozornila, že cielené útoky Spojených štátov, Británie a Francúzska na vybrané lokality v Sýrii mali jediný cieľ - zabrániť režimu Bašára Asada opätovne použiť chemické zbrane.
Autor TASR
Štrasburg 17. apríla (TASR) - Väčšina poslancov Európskeho parlamentu (EP) počas utorňajšej rozpravy o situácii v Sýrii so šéfkou diplomacie EÚ Federicou Mogheriniovou podporila víkendové nálety troch západných krajín na vybrané sýrske ciele a odsúdila chemické útoky proti civilnému obyvateľstvu.
Mogheriniová upozornila, že cielené útoky Spojených štátov, Británie a Francúzska na vybrané lokality v Sýrii mali jediný cieľ - zabrániť režimu Bašára Asada opätovne použiť chemické zbrane.
Veľká časť poslancov s jej slovami súhlasila, no ozvali sa aj hlasy, že na útoky troch západných krajín neexistoval mandát OSN a nemuselo k nim dôjsť.
Poslanec Eduard Kukan (nezávislý) z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP) v tejto súvislosti uviedol, že europarlament je zostavený z predstaviteľov rôznych politických strán, aj preto sú samozrejmé pestrejšie názory i v takejto citlivej téme. "Určite komunistická frakcia to bude odsudzovať, ale to sú okrajové hlasy. Postoj hlavných frakcií je pozitívny," opísal situáciu v zákonodarnom zbore EÚ.
Podľa poslanca Borisa Zalu (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) však víkendové cielené útoky v Sýrii poukázali na určitú slabosť EÚ ako organizácie.
"V Sýrii museli zasahovať britské a francúzske letecké sily. A nie európske. Takže tam je rozpor medzi realitou a medzi túžbou. Európa veľmi chce, ale má málo sily," skonštatoval.
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S&D) v rozhovore pre TASR upozornila, že ide o veľký problém, lebo mnohí občania EÚ sú nespokojní s tým, ako niektoré európske krajiny pristúpili k víkendovému bombardovaniu Sýrie.
"Je to zdevastovaná krajina a bombardovanie členskými štátmi EÚ túto situáciu nerieši," spresnila. "Navyše máme obavy, že sa začala viesť nejaká nová forma studenej vojny. To znamená, že Spojené štáty ako keby opäť regrutovali nejakých spojencov v EÚ," dodala.
Podľa Beňovej by cieľom EÚ mal byť dôraz na jej nevyužité diplomatické možnosti, ktoré má a ktoré nevyužíva dostatočne, hoci ide o spoločenstvo krajín s polmiliardovým obyvateľstvom. "Mogheriniová mala výraznejšie rokovať s Francúzskom a s ďalšími, ktorí sa narýchlo do plánov USA bombardovať prihlásili," skonštatovala.
Možnosť priamo osloviť šéfku diplomacie využil aj slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Pripomenul jej minulotýždňovú konferenciu na pôde EP v Bruseli s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorá sa zamerala na tzv. Demokratickú samosprávu, čiže spoločenstvo, ktoré na severe Sýrie združuje kresťanov, miestne arabské kmene, Kurdov, jezídov a ďalšie etnické skupiny. Toto združenie funguje na tretine sýrskeho územia, ako však zdôraznil poslanec, nikto ho nevníma ako partnera. Aj preto vyzval Mogheriniovú, aby na budúci týždeň na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25.4.) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Mogheriniová upozornila, že cielené útoky Spojených štátov, Británie a Francúzska na vybrané lokality v Sýrii mali jediný cieľ - zabrániť režimu Bašára Asada opätovne použiť chemické zbrane.
Veľká časť poslancov s jej slovami súhlasila, no ozvali sa aj hlasy, že na útoky troch západných krajín neexistoval mandát OSN a nemuselo k nim dôjsť.
Poslanec Eduard Kukan (nezávislý) z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP) v tejto súvislosti uviedol, že europarlament je zostavený z predstaviteľov rôznych politických strán, aj preto sú samozrejmé pestrejšie názory i v takejto citlivej téme. "Určite komunistická frakcia to bude odsudzovať, ale to sú okrajové hlasy. Postoj hlavných frakcií je pozitívny," opísal situáciu v zákonodarnom zbore EÚ.
Podľa poslanca Borisa Zalu (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) však víkendové cielené útoky v Sýrii poukázali na určitú slabosť EÚ ako organizácie.
"V Sýrii museli zasahovať britské a francúzske letecké sily. A nie európske. Takže tam je rozpor medzi realitou a medzi túžbou. Európa veľmi chce, ale má málo sily," skonštatoval.
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S&D) v rozhovore pre TASR upozornila, že ide o veľký problém, lebo mnohí občania EÚ sú nespokojní s tým, ako niektoré európske krajiny pristúpili k víkendovému bombardovaniu Sýrie.
"Je to zdevastovaná krajina a bombardovanie členskými štátmi EÚ túto situáciu nerieši," spresnila. "Navyše máme obavy, že sa začala viesť nejaká nová forma studenej vojny. To znamená, že Spojené štáty ako keby opäť regrutovali nejakých spojencov v EÚ," dodala.
Podľa Beňovej by cieľom EÚ mal byť dôraz na jej nevyužité diplomatické možnosti, ktoré má a ktoré nevyužíva dostatočne, hoci ide o spoločenstvo krajín s polmiliardovým obyvateľstvom. "Mogheriniová mala výraznejšie rokovať s Francúzskom a s ďalšími, ktorí sa narýchlo do plánov USA bombardovať prihlásili," skonštatovala.
Možnosť priamo osloviť šéfku diplomacie využil aj slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Pripomenul jej minulotýždňovú konferenciu na pôde EP v Bruseli s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorá sa zamerala na tzv. Demokratickú samosprávu, čiže spoločenstvo, ktoré na severe Sýrie združuje kresťanov, miestne arabské kmene, Kurdov, jezídov a ďalšie etnické skupiny. Toto združenie funguje na tretine sýrskeho územia, ako však zdôraznil poslanec, nikto ho nevníma ako partnera. Aj preto vyzval Mogheriniovú, aby na budúci týždeň na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25.4.) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
