Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Zahraničie

Slovenskí europoslanci vítajú stratégiu pre vznik zdravotnej únie

Vlajky Európskej únie (EÚ) vejú pred sídlom EÚ v Bruseli v piatok 21. februára 2020. Foto: TASR/AP

Robert Hajšel upozornil, že navrhované záťažové testy vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti umožnia odhaliť ich nedostatky.

Brusel 10. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v piatok v Bruseli vyslovili za možnosť vytvoriť európsku zdravotnú úniu, čo je jedným z dôsledkov pandémie nového koronavírusu na tvorbu spoločnej európskej politiky. So silnejšou spoluprácou v oblasti súhlasia aj slovenskí europoslanci z hlavných politických frakcií v EP.

Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) pre TASR upozornil, že za vytvorenie európskej zdravotnej únie sa vyslovuje už od marca, keď vypukla pandémia spojená s nákazou Covid-19. Tá podľa neho poukázala na potrebu výrazne posilniť kompetencie EÚ v oblasti ochrany verejného zdravia.

"O to viac som rád, že sa hlavne na základe úsilia našej frakcie podarilo dnes schváliť rezolúciu požadujúcu zintenzívnenie spolupráce členských štátov a inštitúcií EU v tejto oblasti, ktoré by viedlo až k vytvoreniu európskej zdravotnej únie," odkázal. Spresnil, že by to znamenalo aj cenovo dostupné vakcíny a lieky proti Covid-19, a to pre všetkých, aj pre sociálne najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva.

Upozornil, že navrhované záťažové testy vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti umožnia odhaliť ich nedostatky a preveriť, ako sú jednotlivé štáty vrátane Slovenska pripravené na prípadnú ďalšiu vlnu pandémie. "Som rád, že sme prijali aj ďalšiu rezolúciu, ktorá požaduje zrýchlenie vývoja vakcín a uvoľnenie pravidiel v oblasti klinických skúšok s cieľom urýchliť dostupnosť bezpečných vakcín," dodal poslanec.

Peter Pollák (OĽaNO), ktorý v EP zastupuje Európsku ľudovú stranu (EPP), uviedol, že nákaza Covid-19 ukázala, že zdravotníctvo, ktoré je v plnej kompetencii členských krajín, potrebuje v prípade kríz užšiu koordináciu. Kríza podľa jeho slov naplno odhalila nekoordninovanosť v tomto sektore a naznačila, že je potrebné, aby v prípade akejkoľvek ďalšej pandémie či zdravotnej krízy členské krajiny medzi sebou viac spolupracovali. Reforma, ktorú navrhuje EP, vychádza z priamych skúseností s krízou Covid-19.

"Preto je dobré, že takúto stratégiu a spoločnú reformu zdravotníctva sme mohli v parlamente prijať, a som rád, že aj Slovensko bude jej súčasťou," povedal Pollák. Upozornil, že užšia koordinácia by v praxi mala vyzerať tak, že ak jedna krajina má problém v zdravotníctve, tak druhá členská krajina bude môcť zasiahnuť a poslať lekárov a zdravotnícke zariadenia.

Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) priznal, že je presvedčený o tom, že členovia EÚ môžu spoločne urobiť viac a efektívnejšie pre ochranu zdravia svojich občanov. "Ukázala to koronakriza, kde spoločné nákupy boli efektívnejšie, a ukazuje to aj terajšia situácia, keď sú obavy zo znovunarastania počtu ochorení," opísal situáciu. Upozornil, že celkovú situáciu by zlepšilo napríklad zavedenie jednotnej európskej aplikácie na sledovanie kontaktov nakazených osôb, ktorá by dokázala pomôcť zodpovedným orgánom najmä v prípade ľudí, ktorí prekračujú hranice.

Poslanec zdôraznil, že bez užšej spolupráce, po ktorej volá europarlament, by žiadna členská krajina sama nedokázala účinne a rýchlo vyvíjať potrebné vakcíny. "Spolu sme väčší, silnejší, tým pádom lepšie dokážeme vyjednávať s nadnárodnými firmami, čo sa týka nákupu liekov," skonštatoval. Dodal, že sa netreba báť akejsi straty suverenity, skôr to treba vnímať ako "kvalitnejšiu spoluprácu" v oblasti verejného zdravia. "Myslím si a dúfam, že členské štáty sú na to pripravené, vrátane Slovenska. Je to o hľadaní tých najlepších možných riešení a netreba vždy bazírovať na tom, že niečo je čisto európske a niečo čisto národné," zhodnotil situáciu.


Spravodajca TASR Jaromír Novak