Bratislava 1. februára (TASR) - Slovensko čaká Národný konvent o Európskej únii. Aj ten by mal prispieť k pozitívnemu formovaniu európskeho svetonázoru medzi slovenskou verejnosťou. Malo by to tiež pomôcť zvrátiť negatívny trend účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Informoval o tom minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), ktorý v parlamente odpovedal na Hodine otázok za ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD).

Úvodné podujatie k Národnému konventu sa má konať 22. februára v Bratislave za účasti troch najvyšších ústavných činiteľov. "Obsahom a vystúpeniami nadviaže na deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov, v ktorej sa prihlásili k európskej orientácii SR," doplnil Žiga za Lajčáka. V rámci konventu sa budú konať podujatia v siedmich regiónoch šité na mieru pre tieto lokality. Akcie majú byť smerované na mladú generáciu. Podľa ministra je dôležité formovať verejnú mienku smerom k EÚ.

"Myslíme si, že kroky ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí minulý rok, aj Národný konvent v tomto roku zásadnou mierou prispejú k pozitívnemu formovaniu európskeho svetonázoru medzi slovenskou verejnosťou, čoho dôsledkom by malo byť aj zvrátenie negatívneho trendu účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu," doplnil.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie je za nízkou účasťou Slovákov na eurovoľbách to, že ľudia nerozumejú európskym inštitúciám. "Inštitúcie Európskej únie sa stali pre bežného človeka príliš abstraktným pojmom," odkázal Lajčák poslancom. Problém je podľa neho aj generačný. Mladí ľudia totiž vyrastajú mimo komunistického režimu a "slobody vyplývajúce z členstva v EÚ sú pre nich samozrejmosťou". Nevedia porovnať život s Úniou a bez nej. Únii tiež podľa Lajčáka nepomáhajú krízy z posledných rokov ani brexit.

Ministerstvo zahraničia sa podľa jeho slov venuje otázkam reformy EÚ, diskusia prebieha naprieč Úniou. Poukázal aj na kroky ministerstva zahraničných vecí. Vlani podľa Lajčáka vznikla pracovná skupina pre budúcnosť EÚ, ktorú vedie štátny tajomník Ivan Korčok. Má analyzovať príčiny vzniknutého stavu Únie a pomenovať možné východiská. Rezort podľa jeho slov vlani zorganizoval aj podujatie Slovensko diskutuje o EÚ. Lajčák cez Žigu deklaroval, že otázky budúcnosti EÚ a SR v nej sú pevnou súčasťou slovenskej zahraničnej politiky.

Minister odpovedal na otázky opozičného poslanca z SaS Martina Klusa, ktorý sa pýtal na kroky rezortu na zvýšenie volebnej účasti v eurovoľbách. Pýtal sa aj na to, či sa vláda nechystá umožniť ľuďom voliť europoslancov poštou. Žiga si nepamätá, že by túto tému na vláde otvorili. Poslanci majú podľa neho možnosti tému nastoliť.

Na otázku o voľbách do EP odpovedal aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). "Je na nás všetkých, akým spôsobom budeme deklarovať potrebu účasti SR v EÚ," povedal. Pri zvyšovaní volebnej účasti by nešiel cestou povinných volieb. Tie sa totiž u ľudí spájajú s bývalým neslobodným režimom. Podľa Kaliňáka by sa to stretlo s nevôľou ľudí. Radšej podľa ministra treba otvárať témy, prečo je slovenský hlas v europarlamente dôležitý.

Slovensko má v eurovoľbách dlhodobo výrazne nízku volebnú účasť. V historicky prvých eurovoľbách na Slovensku v roku 2004 bola účasť 16,96 percenta. O päť rokov neskôr, v roku 2009, sa volebná účasť vyšplhala na 19,64 percenta, čo bolo najmenej v celej EÚ. Rekordne málo ľudí volilo europoslancov aj v roku 2014, a to 13,05 percenta.