Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovinsko rotujúce polročné predsedníctvo v Rade EÚ prevzalo od 1. júla od Portugalska a po Slovincoch štafetu od 1. januára 2022 preberie Francúzsko, po ktorom táto úloha pripadne Českej republike.
Autor TASR
Ľubľana 1. júla (TASR) - Polročný program predsedníctva Slovinska v Rade Európskej únie je založený na štyroch prioritách. V rámci hesla „Spoločne. Odolní. Európa" sa Slovinsko bude usilovať o obnovu Európskej únie po koronakríze a o posilnenie jej odolnosti do budúcnosti, podporí Konferenciu o budúcnosti Európy a snahy o posilnenie právneho štátu a európskych hodnôt s dôrazom na bezpečnosť a stabilitu v susedstve Európy.
Slovinsko začne výkon svojho šéfovania na čele EÚ slávnostným ceremoniálom vo štvrtok krátko popoludní v hlavnom meste Ľubľana. Otvorí ho premiér Janez Janša a zúčastní sa na ňom aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Kolégium komisárov sa pri tejto príležitosti stretne s ministrami slovinskej vlády, ktorí budú do konca decembra predsedať jednotlivým formátom Rady ministrov, s výnimkou zasadnutí ministrov zahraničných vecí a ministrov financií eurozóny.
Slovinská vláda spresnila, že uvedený slogan bol vybraný ako reakcia na výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, a ako odpoveď na otázky o budúcom vývoji Európy vrátane digitalizácie a prechodu na ekologickejšiu ekonomiku a spoločnosť.
Slovinsko na čele EÚ sa bude usilovať „aktívne prispieť k odolnosti Únie voči krízam v oblasti zdravia, obchodu, energetiky, klímy a kybernetického priestoru", uvádza sa v jednom zo stanovísk slovinskej vlády.
Slovinci chcú v poradí svoje druhé predsedníctvo v Rade EÚ využiť aj na vyvinutie väčšieho dôrazu na potrebu čeliť negatívnym demografickým trendom v Únii a podporia snahy o prehĺbenie transatlantických vzťahov a o zlepšenie spolupráce s USA a NATO.
Osobitnou kapitolou je rozširovanie EÚ o kandidátov zo západného Balkánu, čo podľa stanoviska Ľubľany musí byť „dôveryhodný proces", a západobalkánskym krajinám musí EÚ pomôcť nielen pri ekonomickom oživení po koronakríze, ale aj počas prístupových rokovaní ich naplno zapojiť do procesu zelenej a digitálnej transformácie.
Slovinské predsedníctvo začiatkom októbra pripravuje v Ľubľane summit EÚ – západný Balkán. Podobné summity už v máji 2017 pripravilo bulharské a v máji 2020 chorvátske predsedníctvo v Rade EÚ. Nemenovaný slovinský diplomat pre TASR v stredu uviedol, že Slovinci ako organizátori a hostitelia tohto podujatia by za najväčší diplomatický úspech považovali zmierlivý tón medzi Bulharskom a Severným Macedónskom. Sofia totiž s odkazom na historické a kultúrne spory hrozí bojkotom prístupových rokovaní so Severným Macedónskom.
Slovinsko rotujúce polročné predsedníctvo v Rade EÚ prevzalo od 1. júla od Portugalska a po Slovincoch štafetu od 1. januára 2022 preberie Francúzsko, po ktorom táto úloha pripadne Českej republike.
Slovinsko začne výkon svojho šéfovania na čele EÚ slávnostným ceremoniálom vo štvrtok krátko popoludní v hlavnom meste Ľubľana. Otvorí ho premiér Janez Janša a zúčastní sa na ňom aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Kolégium komisárov sa pri tejto príležitosti stretne s ministrami slovinskej vlády, ktorí budú do konca decembra predsedať jednotlivým formátom Rady ministrov, s výnimkou zasadnutí ministrov zahraničných vecí a ministrov financií eurozóny.
Slovinská vláda spresnila, že uvedený slogan bol vybraný ako reakcia na výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, a ako odpoveď na otázky o budúcom vývoji Európy vrátane digitalizácie a prechodu na ekologickejšiu ekonomiku a spoločnosť.
Slovinsko na čele EÚ sa bude usilovať „aktívne prispieť k odolnosti Únie voči krízam v oblasti zdravia, obchodu, energetiky, klímy a kybernetického priestoru", uvádza sa v jednom zo stanovísk slovinskej vlády.
Slovinci chcú v poradí svoje druhé predsedníctvo v Rade EÚ využiť aj na vyvinutie väčšieho dôrazu na potrebu čeliť negatívnym demografickým trendom v Únii a podporia snahy o prehĺbenie transatlantických vzťahov a o zlepšenie spolupráce s USA a NATO.
Osobitnou kapitolou je rozširovanie EÚ o kandidátov zo západného Balkánu, čo podľa stanoviska Ľubľany musí byť „dôveryhodný proces", a západobalkánskym krajinám musí EÚ pomôcť nielen pri ekonomickom oživení po koronakríze, ale aj počas prístupových rokovaní ich naplno zapojiť do procesu zelenej a digitálnej transformácie.
Slovinské predsedníctvo začiatkom októbra pripravuje v Ľubľane summit EÚ – západný Balkán. Podobné summity už v máji 2017 pripravilo bulharské a v máji 2020 chorvátske predsedníctvo v Rade EÚ. Nemenovaný slovinský diplomat pre TASR v stredu uviedol, že Slovinci ako organizátori a hostitelia tohto podujatia by za najväčší diplomatický úspech považovali zmierlivý tón medzi Bulharskom a Severným Macedónskom. Sofia totiž s odkazom na historické a kultúrne spory hrozí bojkotom prístupových rokovaní so Severným Macedónskom.
Slovinsko rotujúce polročné predsedníctvo v Rade EÚ prevzalo od 1. júla od Portugalska a po Slovincoch štafetu od 1. januára 2022 preberie Francúzsko, po ktorom táto úloha pripadne Českej republike.
