Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Janša bol slovinským premiérom už dvakrát.
Autor TASR
Ľubľana 7. júna (TASR) - Bývalý slovinský premiér Janez Janša, ktorého pravicová a protiimigračná Slovinská demokratická strana (SDS) zvíťazila v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách, sa bude snažiť vytvoriť koaličnú vládu a to aj napriek tomu, že väčšina strán spojenectvo s ním odmietla. Janša sa takto vyjadril po štvrtkovom stretnutí so slovinským prezidentom Borutom Pahorom, ktorý už v pondelok oznámil, že poverí Janšu zostavením vlády.
Umiernené strany, ktoré sa taktiež prebojovali do slovinského parlamentu, však medzičasom začali medzi sebou viesť rozhovory zamerané na sformovanie vlastnej koalície, priblížila agentúra AP.
Za Janšovu SDS hlasovalo v nedeľňajších voľbách 25 percent zúčastnených voličov a strana tak v 90-člennom parlamente obsadí 25 kresiel. To značí, že na vládnutie potrebuje aj podporu iných strán. Janša vo štvrtok uviedol, že sa pokúsi vytvoriť koalíciu. Dodal však, že ak sa nejakému inému subjektu podarí zaistiť si v parlamente väčšinu, svoje snahy o sformovanie vlády zastaví.
Na druhom mieste vo voľbách skončila mimoparlamentná a "protisystémová" strana Kandidátka Marjana Šareca (LMŠ), ktorá získala približne 12 percent hlasov a zabezpečila si tak 13 parlamentných kresiel. Jej líder Marjan Šarec sa vo štvrtok stretol s odchádzajúcim premiérom Mirom Cerarom, pričom po tejto schôdzke zopakoval, že LMŠ s Janšovou stranou do vlády nepôjde.
Šarec zároveň zdôraznil, že si neželá vytvorenie "protijanšovskej" vlády, ale takej, ktorá bude zameraná na rozvoj krajiny. Cerar, ktorého Strana moderného stredu (SMC) získala vo voľbách deväť parlamentných kresiel, by chcel koalíciu, ktorá "by bola dobrá pre Slovinsko", fungovala na princípoch právneho štátu, ľudských práv a krajine zabezpečila väčšiu prosperitu.
Do slovinského parlamentu sa prebojovalo celkovo až deväť strán a tamojší analytici predpokladajú, že koaličná vláda sa bude rodiť dlho a ťažko. Agentúra AP vidí za úspechom Janšovej strany vzostup pravicového populizmu v strednej a východnej Európe a upozorňuje, že tento politik má väzby na maďarského premiéra Viktora Orbána.
Janša bol slovinským premiérom už dvakrát - v rokoch 2004-2008 a znova v rokoch 2012-2013. Meno mu však poškodili obvinenia z korupcie, dokonca v roku 2014 strávil určitý čas aj vo väzení pre obvinenia z úplatkárstva v súvislosti s vôbec najväčším korupčným škandálom v Slovinsku. Slovinský ústavný súd nakoniec v apríli 2015 tento verdikt zvrátil.
Umiernené strany, ktoré sa taktiež prebojovali do slovinského parlamentu, však medzičasom začali medzi sebou viesť rozhovory zamerané na sformovanie vlastnej koalície, priblížila agentúra AP.
Za Janšovu SDS hlasovalo v nedeľňajších voľbách 25 percent zúčastnených voličov a strana tak v 90-člennom parlamente obsadí 25 kresiel. To značí, že na vládnutie potrebuje aj podporu iných strán. Janša vo štvrtok uviedol, že sa pokúsi vytvoriť koalíciu. Dodal však, že ak sa nejakému inému subjektu podarí zaistiť si v parlamente väčšinu, svoje snahy o sformovanie vlády zastaví.
Na druhom mieste vo voľbách skončila mimoparlamentná a "protisystémová" strana Kandidátka Marjana Šareca (LMŠ), ktorá získala približne 12 percent hlasov a zabezpečila si tak 13 parlamentných kresiel. Jej líder Marjan Šarec sa vo štvrtok stretol s odchádzajúcim premiérom Mirom Cerarom, pričom po tejto schôdzke zopakoval, že LMŠ s Janšovou stranou do vlády nepôjde.
Šarec zároveň zdôraznil, že si neželá vytvorenie "protijanšovskej" vlády, ale takej, ktorá bude zameraná na rozvoj krajiny. Cerar, ktorého Strana moderného stredu (SMC) získala vo voľbách deväť parlamentných kresiel, by chcel koalíciu, ktorá "by bola dobrá pre Slovinsko", fungovala na princípoch právneho štátu, ľudských práv a krajine zabezpečila väčšiu prosperitu.
Do slovinského parlamentu sa prebojovalo celkovo až deväť strán a tamojší analytici predpokladajú, že koaličná vláda sa bude rodiť dlho a ťažko. Agentúra AP vidí za úspechom Janšovej strany vzostup pravicového populizmu v strednej a východnej Európe a upozorňuje, že tento politik má väzby na maďarského premiéra Viktora Orbána.
Janša bol slovinským premiérom už dvakrát - v rokoch 2004-2008 a znova v rokoch 2012-2013. Meno mu však poškodili obvinenia z korupcie, dokonca v roku 2014 strávil určitý čas aj vo väzení pre obvinenia z úplatkárstva v súvislosti s vôbec najväčším korupčným škandálom v Slovinsku. Slovinský ústavný súd nakoniec v apríli 2015 tento verdikt zvrátil.
