V hlasovaní sa postaví Janšova Slovinská demokratická strana a jej spojenci proti koalícii ľavicovo orientovaných politických skupín.
Autor TASR
Ľubľana 10. februára (TASR) - Slovinský prezident Borut Pahor v stredu oficiálne vyhlásil termín konania parlamentných volieb: uskutočnia sa 24. apríla. Hlasovanie bude podľa agentúry AP v čase politického rozkolu v Slovinsku testom popularity pre pravicovo orientovaného úradujúceho premiéra Janeza Janšu (63).
Pahor uviedol, že vzhľadom na "súčasné okolnosti a politickú situáciu" vybral najskorší možný termín volieb, ktorý mohol stanoviť na základe volebného zákona. Dodal, že mandát na zostavenie vlády odovzdá osobe, ktorá bude mať dostatočnú podporu v novozvolenom parlamente.
Apeloval na to, aby sa predvolebná kampaň a diskusie pred voľbami neniesli v atmosfére sporov. "Politické, ideologické a iné odlišnosti... by nás mali rozdeľovať len do tej miery, do akej sa potom z toho ako komunita dokážeme zotaviť," citovala jeho slová agentúra STA.
V hlasovaní sa postaví Janšova Slovinská demokratická strana (SDS) a jej spojenci proti koalícii ľavicovo orientovaných politických skupín, ktoré prisľúbili spojiť svoje sily proti tomuto populistickému lídrovi s úzkymi väzbami na radikálneho maďarského premiéra Viktora Orbána.
Jedným z hlavných Janšových protikandidátov je podnikateľ Robert Golob, ktorý bol koncom januára zvolený za šéfa neparlamentnej strany zelených (Z.DEJ), ktorá sa premenovala na Hnutie za slobodu. Golob sa bude uchádzať o podporu mladých Slovincov, ktorí žiadajú zmenu vlády.
Politický veterán Janša nastúpil do funkcie predsedu vlády v marci 2020 po tom, čo pre nezhody v päťstranovej menšinovej vláde odstúpil jeho predchodca Marjan Šarec. Janša sa stal po tretí raz premiérom v čase vypuknutia pandémie nového koronavírusu. Proti jeho vláde protestovali pravidelne desaťtisíce ľudí, ktorí ho obviňovali, že pandémiu využíva na zasahovania do slobody médií, súdnictva a podkopávanie právneho štátu. Janša je známy tiež svojím pevným protiimigračným postojom. Na pôde EÚ čelil vyšetrovaniu v súvislosti so sťažnosťami týkajúcimi sa nátlaku na médiá v Slovinsku.
Aktuálne prieskumy verejnej mienky preukazujú, že Janšova SDS by v 90-člennom parlamente nezískala väčšinu, a to ani ak by sa spojila so svojimi stredopravými spojencami, uvádza agentúra AFP. Z prieskumu, ktorý uplynulý víkend zverejnil Rozhlas a televízia Slovinska, vyplýva, že SDS by vo voľbách získala len 15 percent hlasov. Oproti voľbám z roku 2018, keď strana dosiahla 25 percent, ide o výrazný pokles podpory. Približne 20 percent z 1000 respondentov by hlasovalo za Golobovo Hnutie za slobodu.
Pahor uviedol, že vzhľadom na "súčasné okolnosti a politickú situáciu" vybral najskorší možný termín volieb, ktorý mohol stanoviť na základe volebného zákona. Dodal, že mandát na zostavenie vlády odovzdá osobe, ktorá bude mať dostatočnú podporu v novozvolenom parlamente.
Apeloval na to, aby sa predvolebná kampaň a diskusie pred voľbami neniesli v atmosfére sporov. "Politické, ideologické a iné odlišnosti... by nás mali rozdeľovať len do tej miery, do akej sa potom z toho ako komunita dokážeme zotaviť," citovala jeho slová agentúra STA.
V hlasovaní sa postaví Janšova Slovinská demokratická strana (SDS) a jej spojenci proti koalícii ľavicovo orientovaných politických skupín, ktoré prisľúbili spojiť svoje sily proti tomuto populistickému lídrovi s úzkymi väzbami na radikálneho maďarského premiéra Viktora Orbána.
Jedným z hlavných Janšových protikandidátov je podnikateľ Robert Golob, ktorý bol koncom januára zvolený za šéfa neparlamentnej strany zelených (Z.DEJ), ktorá sa premenovala na Hnutie za slobodu. Golob sa bude uchádzať o podporu mladých Slovincov, ktorí žiadajú zmenu vlády.
Politický veterán Janša nastúpil do funkcie predsedu vlády v marci 2020 po tom, čo pre nezhody v päťstranovej menšinovej vláde odstúpil jeho predchodca Marjan Šarec. Janša sa stal po tretí raz premiérom v čase vypuknutia pandémie nového koronavírusu. Proti jeho vláde protestovali pravidelne desaťtisíce ľudí, ktorí ho obviňovali, že pandémiu využíva na zasahovania do slobody médií, súdnictva a podkopávanie právneho štátu. Janša je známy tiež svojím pevným protiimigračným postojom. Na pôde EÚ čelil vyšetrovaniu v súvislosti so sťažnosťami týkajúcimi sa nátlaku na médiá v Slovinsku.
Aktuálne prieskumy verejnej mienky preukazujú, že Janšova SDS by v 90-člennom parlamente nezískala väčšinu, a to ani ak by sa spojila so svojimi stredopravými spojencami, uvádza agentúra AFP. Z prieskumu, ktorý uplynulý víkend zverejnil Rozhlas a televízia Slovinska, vyplýva, že SDS by vo voľbách získala len 15 percent hlasov. Oproti voľbám z roku 2018, keď strana dosiahla 25 percent, ide o výrazný pokles podpory. Približne 20 percent z 1000 respondentov by hlasovalo za Golobovo Hnutie za slobodu.