Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vplyvný ruský senátor Konstantin Kosačev podľa TASS vyhlásil, že účasť alebo neúčasť pozorovateľov OBSE na voľbách nie je určujúcim znakom legitimity a demokratickosti samotného hlasovania.
Autor TASR
Moskva 5. augusta (TASR) - Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová ľutuje, že na septembrových parlamentných voľbách v Rusku sa nezúčastnia aj pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Ak OBSE svoje rozhodnutie nezmení, jej kvóta na počet pozorovateľov bude rozdelená medzi iné organizácie.
Podľa agentúry TASS Pamfilovová vo štvrtok informovala, že Rusko poslalo pozvánky na vyslanie pozorovateľov viacerým medzinárodným a zahraničným organizáciám a inštitúciám, pričom "mnohé z nich už svoju účasť potvrdili".
Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Leonid Sluckij považuje rozhodnutie OBSE za neodôvodnené a za demonštratívny politický demarš.
Odvolávanie sa "na nemožnosť vykonania monitorovacej misie v zníženom počte v dôsledku pandémie nie je úplne konzistentné a je skôr v súlade s notoricky známymi dvojakými štandardmi", vyhlásil Sluckij.
Poukázal na to, že delegácia OBSE vyslaná na prezidentské voľby v USA pozostávala z 30 osôb a 11 expertov. Rusko pritom podľa Sluckého navrhlo OBSE, aby jej pozorovateľská misia v Rusku zahŕňala 50 pozorovateľov vyslaných Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) OBSE a desiatich ďalších členov zastupujúcich Parlamentné zhromaždenie OBSE.
Vplyvný ruský senátor Konstantin Kosačev podľa TASS vyhlásil, že účasť alebo neúčasť pozorovateľov OBSE na voľbách nie je určujúcim znakom legitimity a demokratickosti samotného hlasovania.
Neúčasť svojich pozorovateľov na voľbách do ruskej Štátnej dumy oznámila OBSE v stredu. Ako dôvod uviedla prekážky zo strany Moskvy.
Matteo Mecacci, ktorý vedie ODIHR so sídlom vo Varšave, vysvetlil, že Rusko najprv pozvalo pozorovateľskú misiu OBSE na voľby, neskôr však obmedzilo celkový počet pozorovateľov na 60. Ruské úrady to odôvodnili "sanitárno-epidemiologickou" situáciou v Ruskej federácii.
Agentúra AFP v tejto súvislosti v stredu uviedla, že v súčasnosti by zrejme žiadne obmedzenia súvisiace s pandémiou nebránili nasadeniu celej volebnej pozorovateľskej misie v súlade s pôvodným plánom ODIHR.
Voľby do zastupiteľstiev rôzneho stupňa sa v Rusku budú konať počas troch dní – 17., 18. a 19. septembra. Občania budú voliť poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve budú konať doplňujúce voľby do mestskej Dumy.
Rusi naposledy rozhodovali o zložení Štátnej dumy v roku 2016. Vo voľbách vtedy zvíťazila strana Jednotné Rusko vedená vtedajším premiérom Dmitrijom Medvedevom. So ziskom 343 kresiel získala pohodlnú ústavnú väčšinu. Voľby však mali najnižšiu účasť v histórii - hlasovať prišlo necelých 48 percent voličov.
Podľa agentúry TASS Pamfilovová vo štvrtok informovala, že Rusko poslalo pozvánky na vyslanie pozorovateľov viacerým medzinárodným a zahraničným organizáciám a inštitúciám, pričom "mnohé z nich už svoju účasť potvrdili".
Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Leonid Sluckij považuje rozhodnutie OBSE za neodôvodnené a za demonštratívny politický demarš.
Odvolávanie sa "na nemožnosť vykonania monitorovacej misie v zníženom počte v dôsledku pandémie nie je úplne konzistentné a je skôr v súlade s notoricky známymi dvojakými štandardmi", vyhlásil Sluckij.
Poukázal na to, že delegácia OBSE vyslaná na prezidentské voľby v USA pozostávala z 30 osôb a 11 expertov. Rusko pritom podľa Sluckého navrhlo OBSE, aby jej pozorovateľská misia v Rusku zahŕňala 50 pozorovateľov vyslaných Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) OBSE a desiatich ďalších členov zastupujúcich Parlamentné zhromaždenie OBSE.
Vplyvný ruský senátor Konstantin Kosačev podľa TASS vyhlásil, že účasť alebo neúčasť pozorovateľov OBSE na voľbách nie je určujúcim znakom legitimity a demokratickosti samotného hlasovania.
Neúčasť svojich pozorovateľov na voľbách do ruskej Štátnej dumy oznámila OBSE v stredu. Ako dôvod uviedla prekážky zo strany Moskvy.
Matteo Mecacci, ktorý vedie ODIHR so sídlom vo Varšave, vysvetlil, že Rusko najprv pozvalo pozorovateľskú misiu OBSE na voľby, neskôr však obmedzilo celkový počet pozorovateľov na 60. Ruské úrady to odôvodnili "sanitárno-epidemiologickou" situáciou v Ruskej federácii.
Agentúra AFP v tejto súvislosti v stredu uviedla, že v súčasnosti by zrejme žiadne obmedzenia súvisiace s pandémiou nebránili nasadeniu celej volebnej pozorovateľskej misie v súlade s pôvodným plánom ODIHR.
Voľby do zastupiteľstiev rôzneho stupňa sa v Rusku budú konať počas troch dní – 17., 18. a 19. septembra. Občania budú voliť poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve budú konať doplňujúce voľby do mestskej Dumy.
Rusi naposledy rozhodovali o zložení Štátnej dumy v roku 2016. Vo voľbách vtedy zvíťazila strana Jednotné Rusko vedená vtedajším premiérom Dmitrijom Medvedevom. So ziskom 343 kresiel získala pohodlnú ústavnú väčšinu. Voľby však mali najnižšiu účasť v histórii - hlasovať prišlo necelých 48 percent voličov.
