Mogadišo 14. apríla (TASR) - Somálsky prezident Mohamed Abdullahi Mohamed podpísal kontroverzný zákon, ktorým sa mu prezidentský mandát predĺži o ďalšie dva roky.

K schváleniu zákona somálskym parlamentom a jeho podpísaniu prezidentom došlo napriek varovaniam somálskej opozície a medzinárodného spoločenstva, ktoré sa obáva, že tento krok bude mať za následok ohrozenie demokratických procesov v tejto krajine.

Štátne rozhlasová stanica Radio Mogadishu informovala, že prezident "podpísal zákon, ktorý osobitne upravuje voľby v krajine po jednomyseľnom prijatí parlamentom".

Predĺženie prezidentovho mandátu schválila dolná komora somálskeho parlamentu v pondelok. Stalo sa tak po mesiacoch patovej situácie v súvislosti s konaním volieb.

Vzápätí však predseda Senátu vystúpil s vyhlásením, v ktorom krok dolnej komory označil za protiústavný, keďže uznesenie nebolo predložené hornej komore, čo je bežný postup pred podpisom zákona hlavou štátu.

Somálsky prezident Mohamed Abdullahi Mohamed je známy aj pod prezývkou Farmadžo, odvodenej od talianskeho výrazu pre syr, formaggio.

Agentúra AFP pripomína, že Farmadžo a vodcovia piatich poloautonómnych federálnych štátov Somálska dosiahli vlani v septembri dohodu, ktorá pripravila pôdu pre nepriame parlamentné a prezidentské voľby. Malo sa konať koncom roku 2020 a začiatkom tohto roku. Dohoda však prestala platiť, keď prepukli hádky o tom, ako viesť hlasovanie, a keď ani niekoľko kôl rozhovorov neviedlo k vyriešeniu patovej situácie.

Farmadžov mandát vypršal 8. februára, ale rozhodnutím poslancov bol predĺžený o ďalšie dva roky, čím sa odkladajú aj prezidentské voľby, ktoré sa mali konať už pred dvoma mesiacmi.

Podľa pozorovateľov ide o skutočný prevrat v politicko-volebnom systéme: federálna vláda a regionálni vodcovia v Somálsku sa v podstate už štyri roky nedokážu dohodnúť na spôsobe dezignovania prezidenta a poslancov. Kým federálna vláda chce, aby moc bola centralizovaná, regióny sa domáhajú reprezentatívneho zastúpenia regionálnych politických síl.

Somálsko je okrem toho krajinou, ktorá sa musí vyrovnať so silnou identitou, akú majú regióny Jubaland (Údolie Džuby, známe aj ako Azánia) alebo Somaliland. Oba tieto poloautonómne štáty volajú po inkluzívnejšom volebnom systéme a chcú sa oslobodiť od kurately Mogadiša, hlavného mesta somálskej federácie.

Medzinárodné spoločenstvo - Organizácia Spojených národov, Európska únia a niekoľko afrických krajín - už vyzvalo Somálsko, aby sa čo najskôr uskutočnili "dôveryhodné a inkluzívne" voľby.

Somálsko si totiž podľa nich "nemôže dovoliť luxus otáľania", keďže súčasná vláda "zdedila" niekoľko závažných problémov, ktoré treba bezodkladne riešiť: ide o pôsobenie a útoky islamistických milícií aš-Šabáb spájaných s teroristickou sieťou al-Káida, ale aj o dôsledky hladomoru, ktorý spôsobil, že táto krajina Afrického rohu s asi 12 miliónmi obyvateľov je do veľkej miery zničená.

"Napriek všetkému prezident zachováva súčasný stav a sľubuje usporiadanie volieb do dvoch rokov - čo nedokázal zorganizovať za (uplynulé) štyri roky," poznamenáva denník The East African.