Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Zahraničie

Čínske lunárne vozidlo poslalo na Zem prvé zábery

Na snímke vytvorenej čínskym lunárnym vozidlom Jü-tchu je vesmírna sonda Čchang-e 3, 15. decembra 2013 na povrchu Mesiaca. Foto: TASR/AP Photo

Čína je treťou krajinou po Spojených štátoch a bývalom Sovietskom zväze, ktorá má za sebou úspešné pristátie na Mesiaci. Na obežnici Zeme naposledy pristála v roku 1976 sovietska sonda.

Peking 16. decembra (TASR) - Čínske lunárne vozidlo Jü-tchu (Nefritový králik) poslalo v nedeľu na Zem svoje prvé zábery z povrchu Mesiaca. Čínsky prezident Si Ťin-pching a premiér Li Kche-čchiang sa prišli osobne pozrieť na prenos fotografií do riadiaceho centra v Pekingu, informovala agentúra Sinchua.

Diaľkovo ovládané vozidlo a vesmírna sonda Čchang-e 3, ktorá ho na Mesiac dopravila v sobotu, začali v nedeľu večer zhotovovať fotografie samých seba. Na jednom zo záberov je vidieť červená čínska vlajka upevnená na roveri.

Už niekoľko hodín po prvom pristátí čínskej sondy na Mesiaci v dejinách kozmonautiky začalo šesťkolesové vozidlo svoju prieskumnú cestu. Vzdialilo sa asi deväť metrov severne od miesta pristátia a následne sa rover a sonda približne minútu vzájomne fotografovali.

Čína je treťou krajinou po Spojených štátoch a bývalom Sovietskom zväze, ktorá má za sebou úspešné pristátie na Mesiaci. Na obežnici Zeme naposledy pristála v roku 1976 sovietska sonda.

Vozidlo Jü-tchu má zlatú farbu a aj vďaka solárnym panelom môže prejsť až 200 metrov za hodinu a prekonať aj svah so sklonom 30 percent. Rover bude tri mesiace skúmať mesačný povrch a okrem iného hľadať nerastné suroviny.

Vysadenie lunárneho vozidla je ďalším krokom ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu, ktorý predpokladá zriadenie stálej vesmírnej stanice do roku 2020.

Misia Čchang-e 3 dostala meno po staročínskej mesačnej bohyni. Ide o druhú fázu ambiciózneho čínskeho programu výskumu Mesiaca, odštartovaného v roku 2007. Predchádzajúce automatické družice Čchang-e 1 a 2 vykonávali výskumné úlohy len z obežnej dráhy okolo Mesiaca.

Už v roku 2003 sa Čína stala treťou krajinou sveta po Rusku a USA, ktorá vlastnými silami vyslala do vesmíru svojho astronauta.