Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Soros sa vyjadril veľmi nelichotivo na adresu amerického prezidenta Donalda Trumpa, keď ho označil za podvodníka a narcistu popierajúceho klimatickú zmenu.
Autor TASR
Davos 24. januára (TASR) - Americký miliardár George Soros investuje miliardu dolárov do projektu novej siete univerzít, aby pomohol mobilizovať svet proti "súčasným i budúcim diktátorom" i otepľovaniu planéty. Informovala o tom v noci na piatok agentúra AP.
Vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose Soros vo štvrtok upozornil, že "prežitie otvorených spoločností je ohrozené a my čelíme ešte väčšej kríze: klimatickým zmenám".
Projekt Open Society University Network (OSUN) označil 89-ročný finančník za "najdôležitejší" vo svojom živote. "OSUN považujem za najdôležitejší a najtrvalejší projekt môjho života a rád by som videl jeho implementáciu, kým žijem," uviedol Soros.
Dodal, že "budeme potrebovať partnerské inštitúcie a podporovateľov z celého sveta, aby sa k nám pridali". Táto sieť by sa podľa Sorosa mala dostať aj na miesta, kde je nedostatok vzdelávacích inštitúcií a "zabudnuté populácie".
Centrami siete budú Stredoeurópska univerzita a Bard College sídliaca severne od mesta New York.
Soros vyjadril poľutovanie nad tým, že Čína, Spojené štáty americké a Rusko sú v rukách "súčasných alebo budúcich diktátorov", pričom upozornil, že "počet autoritárskych vodcov rastie".
Uviedol, že "najväčší a najdesivejší" krok späť urobila India. Soros obvinil tamojšieho premiéra Naréndru Módího, že vytvára nacionalistický hinduistický štát.
Soros sa vyjadril veľmi nelichotivo aj na adresu amerického prezidenta Donalda Trumpa., keď ho označil podvodníka a narcistu popierajúceho klimatickú zmenu. Upozornil tiež, že Trump "prehrieva" americkú ekonomiku, a varoval pred negatívnymi dôsledkami tohto procesu.
Rovnako ako minulý rok aj tentoraz Soros zaútočil i na čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý podľa neho chce vytvoriť "nový typ autoritárskeho systému a nového človeka ochotného obetovať svoju autonómiu, aby sa vyhol problémom". Obvinil tiež čínskeho prezidenta, že zneužíva Trumpove slabosti.
Soros sa narodil v roku 1930 v židovskej rodine v Maďarsku, odkiaľ odišiel v roku 1946. Známym sa stal špekulatívnym útokom na libru v roku 1992, po ktorom sa stal terčom nacionalistov a autorov konšpiračných teórií v Európe i Spojených štátoch, pripomína agentúra AP.
Vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose Soros vo štvrtok upozornil, že "prežitie otvorených spoločností je ohrozené a my čelíme ešte väčšej kríze: klimatickým zmenám".
Projekt Open Society University Network (OSUN) označil 89-ročný finančník za "najdôležitejší" vo svojom živote. "OSUN považujem za najdôležitejší a najtrvalejší projekt môjho života a rád by som videl jeho implementáciu, kým žijem," uviedol Soros.
Dodal, že "budeme potrebovať partnerské inštitúcie a podporovateľov z celého sveta, aby sa k nám pridali". Táto sieť by sa podľa Sorosa mala dostať aj na miesta, kde je nedostatok vzdelávacích inštitúcií a "zabudnuté populácie".
Centrami siete budú Stredoeurópska univerzita a Bard College sídliaca severne od mesta New York.
Soros vyjadril poľutovanie nad tým, že Čína, Spojené štáty americké a Rusko sú v rukách "súčasných alebo budúcich diktátorov", pričom upozornil, že "počet autoritárskych vodcov rastie".
Uviedol, že "najväčší a najdesivejší" krok späť urobila India. Soros obvinil tamojšieho premiéra Naréndru Módího, že vytvára nacionalistický hinduistický štát.
Soros sa vyjadril veľmi nelichotivo aj na adresu amerického prezidenta Donalda Trumpa., keď ho označil podvodníka a narcistu popierajúceho klimatickú zmenu. Upozornil tiež, že Trump "prehrieva" americkú ekonomiku, a varoval pred negatívnymi dôsledkami tohto procesu.
Rovnako ako minulý rok aj tentoraz Soros zaútočil i na čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý podľa neho chce vytvoriť "nový typ autoritárskeho systému a nového človeka ochotného obetovať svoju autonómiu, aby sa vyhol problémom". Obvinil tiež čínskeho prezidenta, že zneužíva Trumpove slabosti.
Soros sa narodil v roku 1930 v židovskej rodine v Maďarsku, odkiaľ odišiel v roku 1946. Známym sa stal špekulatívnym útokom na libru v roku 1992, po ktorom sa stal terčom nacionalistov a autorov konšpiračných teórií v Európe i Spojených štátoch, pripomína agentúra AP.
