Soul 30. mája (TASR) - Svetoví lídri vyzvali na nedeľňajšom virtuálnom klimatickom summite, ktorého hostiteľskou krajinou je Južná Kórea, na zvýšenie úsilia a väčšiu inklúziu všetkých krajín čo sa týka celosvetového boja za čistejšiu a zelenšiu planétu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Južná Kórea bude zohrávať zodpovednú úlohu ako krajina spájajúca rozvojové a rozvinuté krajiny," povedal tamojší prezident Mun Če-in na úvod summitu P4G, ktorý sa zameriava na vytváranie partnerstiev s cieľom podpory zeleného rastu a globálnych cieľov do roku 2030.
Ako pripomína AFP, Južná Kórea nedávno ohlásila plány na zastavenie financovania medzinárodných projektov súvisiacich s uhoľnou energiou.
Dvojdňový summit P4G sa koná po druhý raz a zameriava sa na partnerstvá v oblasti verejného a súkromného sektora, a to najmä v rozvojových štátoch. Prvýkrát ho zorganizovali v roku 2018 v Kodani.
Svetoví lídri zdôraznili, že je dôležité, aby neboli chudobnejšie krajiny z iniciatívy o zelenšie prostredie vynechané. Africké štáty by nemali byť "uzatvorené" vo fosílnych palivách a mali by mať možnosť v tejto sfére napredovať, tak ako zvyšok sveta, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na archívnej snímke generálny tajomník OSN Antonio Guterres 23. septembra 2019.Foto: TASR/AP
"Nejde o globálne partnerstvo, ak sú niektoré (krajiny) ponechané na boj o prežitie," dodal generálny tajomník OSN António Guterres. "Priamy boj proti klimatickej zmene pomôže ochrániť pred ďalšou krízou tých najzraniteľnejších, a zároveň umožní zotavenie po pandémii s ohľadom na pracovné miesta," uviedol.
Svetová banka odhaduje, že do extrémnej chudoby sa môže do roku 2030 v dôsledku dosahov klimatickej zmeny prepadnúť 32 až 132 miliónov ľudí.
Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si stanovila za cieľ, že nárast globálnej teploty nesmie do roku 2050 presiahnuť hranicu dva stupne Celzia - v ideálnom prípade má ísť o limit 1,5 stupňa. Mnohé krajiny však tieto záväzky nedodržiavajú. OSN uvádza, že ak sa má podariť dosiahnuť cieľ 1,5 stupňa, emisie sa musia ročne znížiť o takmer osem percent. Ide o rovnaké množstvo emisií, aké sa podarilo ušetriť počas pandémie koronavírusu a tento trend by musel pokračovať až do roku 2030.
