Budapešť/Bratislava 13. februára (TASR) - Jednou z najdlhších operácií Červenej armády počas druhej svetovej vojny sa stala bitka o Budapešť. Maďarské hlavné mesto, ktoré sa na jeden a pol mesiaca zmenilo na dejisko urputných pouličných bojov, sa ocitlo prakticky v troskách. Vo štvrtok 13. februára uplynie 80 rokov odvtedy, kedy sa zmocnili mesta sovietske vojská.

Od júna 1941 bojovalo Maďarsko po boku nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu. V dôsledku série vojenských porážok na východnom fronte v rokoch 1943 - 1944 sa regent Miklós Horthy snažil tajnými diplomatickými kanálmi uzavrieť separátny mier s protihitlerovskou koalíciou. Tento zámer mu nevyšiel a po obsadení Maďarska nemeckou armádou (19.marca 1944) bol prinútený odstúpiť a odovzdať moc v krajine.

Nemci internovali Horthyho v Bavorsku a vládu v Maďarsku prevzal 16. októbra 1944 vodca antisemitskej a fašistickej strany Šípové kríže Ferenc Szálasi, ktorý bol pri moci 163 dní. Prisahal vernosť Nemeckej ríši a krajinu i zvyšky maďarskej armády podriadil úplne nemeckým vojnovým cieľom. Maďarsko sa premenilo na jednu z oblastí najtvrdších bojov v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny na európskom kontinente.

V čase keď sa dostal k moci Szálasi, oslobodili sovietske vojská v rámci Debrecínskej operácie jednu tretinu maďarského územia. Samotná Budapeštianska operácia sa začala 29. októbra 1944 a zavŕšila sa po 108 dňoch 13. februára 1945. Zapojili sa do nej vojská 2. a 3. ukrajinského frontu, ako aj lode Dunajskej vojnovej flotily. Červená armáda sa k maďarskej metropole približovala podľa ruských zdrojov v priemere 2,5 až 4 kilometre za deň.

Nacistický vodca Adolf Hitler videl v Budapešti poslednú prekážku na ceste Červenej armády do Viedne a Rakúska a preto ju vyhlásil za pevnosť (Festung Budapest), ktorá sa mala brániť do posledného muža. Proti Červenej armáde stálo približne 70.000 nemeckých a maďarských vojakov pod velením generála Karla Pfeffera-Wildenbrucha a generála Ivána Hindyho.

Velenie Červenej armády vyslalo 29. decembra k obkľúčenej posádke dvoch parlamentárov s kapituláciou, ale na obidvoch spustili nacisti paľbu a zabili ich.

Po sovietskom obkľúčení sa nemecké jednotky armád Juh a Stred pokúsili opakovanými protiúdermi vyslobodiť svoje vojská v meste a obnoviť obranu na Dunaji, avšak neúspešne. Urputné pouličné boje o Budapešť, ktoré sa označovali za druhý Stalingrad, trvali jeden a pol mesiaca až do 13. februára 1945.

Ešte pred tým sa 11. februára pokúsili nemecké a maďarské sily spolu s veľkým počtom civilistov prebiť cez sovietske postavenia k neďalekým nemeckým líniám. Zapojilo sa doň 30.000 až 40.000 ľudí, ale len nepatrnému zlomku z nich sa to aj podarilo. Do zajatia padli tiež obidvaja velitelia.

Počas Budapeštianskej operácie zahynulo viac ako 80.000 vojakov Červenej armády, vyše 240.000 bolo zranených. Na strane protivníka bolo zabitých okolo 40.000 nemeckých a maďarských vojakov a približne rovnaký počet civilistov. Boje v Maďarsku pokračovali do 4. apríla 1945, keď boli nemecké vojská z jeho územia vytlačené.

Dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu z 9. júna 1945 bolo vytvorené vyznamenanie "Za dobytie Budapešti", ktorým ocenili viac ako 360.000 ľudí.