Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 14. jún 2025Meniny má Vasil
< sekcia Zahraničie

SpaceX dostala od NASA 843 mil. dolárov na pomoc pri likvidácii ISS

Na snímke poskytnutej NASA je Medzinárodná vesmírna stanica z lode SpaceX Crew Dragon Endeavour počas preletu okolo orbitálneho laboratória, ktorý sa uskutočnil po jej odpojení z modulu Harmony, 8. novembra 2021. Foto: TASR/AP

SpaceX na základe kontraktu s NASA postaví deorbitálnu loď, ktorá bude slúžiť na vychýlenie ISS z obežnej dráhy, čím sa zabráni rizikám pre obývané oblasti.

Washington 28. júna (TASR) - Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v stredu oznámil, že poskytol spoločnosti SpaceX 843 miliónov dolárov na zostrojenie zariadenia, ktoré bude schopné vytlačiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) do atmosféry so zámerom plánovaného zničenia stanice okolo roku 2030. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.

Táto úloha bola pôvodne určená pre ruské hnacie motory inštalované na ISS.

SpaceX na základe kontraktu s NASA postaví deorbitálnu loď, ktorá bude slúžiť na vychýlenie ISS z obežnej dráhy, čím sa zabráni rizikám pre obývané oblasti. NASA prevezme vlastníctvo lode a bude riadiť aj proces deorbitácie.

ISS, ktorú vedú najmä Spojené štáty a Rusko, je počas svojej približne 24-ročnej prevádzky nepretržite obsadená astronautmi. Starnúce komponenty viedli NASA a zahraničných partnerov k tomu, že stanovili rok 2030 ako plánovaný dátum vyradenia tohto vesmírneho výskumného laboratória z prevádzky.

USA, Japonsko, Kanada a krajiny patriace pod Európsku vesmírnu agentúru (ESA) sa v súvislosti s ISS zaviazali k partnerstvu do roku 2030, zatiaľ čo Rusko súhlasilo, že zostane partnerom do roku 2028, čo je dátum, do ktorého podľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos vydrží jej hardvér.

Vedecká spolupráca na palube ISS, ktorá obieha približne 400 kilometrov nad Zemou, prežila roky geopolitických sporov vrátane ruskej vojny na Ukrajine, ktorá ukončila takmer všetky ostatné formy spolupráce Moskvy so západným svetom.

Spoluprácu USA a Ruska na ISS drží najmä vzájomná technická závislosť, v rámci ktorej ruské motory udržiavajú orbitálnu výšku stanice a americké solárne panely zabezpečujú jej napájanie.

Ruské trysky mali pôvodne slúžiť na to, aby ISS na konci jej životnosti posunuli do zemskej atmosféry. V uplynulých rokoch však NASA hľadala vlastné možnosti deorbitácie, ak by Rusko vystúpilo z aliancie skôr, ako sa plánovalo, alebo ak by túto úlohu nebolo schopné vykonať samo.

NASA pre obdobie po roku 2030 financuje počiatočný vývoj súkromných vesmírnych staníc na nízkej obežnej dráhe Zeme s cieľom zachovať prítomnosť USA v kozmickom priestore, pričom do tohto úsilia sa zapojili spoločnosti Airbus a Blue Origin.

Hoci trh so súkromnými vesmírnymi stanicami ešte nie je úplne preskúmaný, americkí činitelia sa domnievajú, že komerčná náhrada za ISS je nevyhnutná, aby mohla konkurovať novšej čínskej vesmírnej stanici na nízkej obežnej dráhe Zeme.

VEĽKÁ PREDPOVEĎ POČASIA: Jún je zatiaľ bez horúčav. Dokedy to vydrží?

V roku 2021 sa začala prvá výrazná horúčava už v polovici júna a trvala 10 dní. V Mužli namerali 38 stupňov.

- Izraelskí záchranári v piatok večer oznámili, že v strednej časti krajiny evidujú sedem ľahko zranených po tom, ako Irán vypálil na Izrael salvu rakiet.

- Ruský prezident Vladimir Putin v piatok odsúdil izraelské útoky na Irán. Oznámil to Kremeľ po telefonických rozhovoroch Putina s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

- Zložka izraelskej armády, ktorá má na starosti civilnú obranu, v piatok nariadila obyvateľom celého Izraela, aby až do odvolania zostávali blízko protileteckých krytov. Informoval o tom spravodajský web The Times of Israel.

- Americký prezident Donald Trump v piatok v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že nie je jasné, či Irán po izraelských útokoch ešte má jadrový program. Izraelská armáda medzičasom oznámila, že dosiaľ zasiahla viac ako 200 cieľov v Iráne, píše TASR.

- Obranca Milan Škriniar by údajne mohol zemieriť do SSC Neapol k svojmu spoluhráčovi zo slovenskej futbalovej reprezentácie Stanislavovi Lobotkovi.

- Iránsky jadrový program predstavuje už roky kľúčovú výzvu pre Európu, Spojené štáty i celé medzinárodné spoločenstvo. Ak by totiž Teherán získal jadrové zbrane, malo by to ďalekosiahle dôsledky nielen pre celý blízkovýchodný región.

- Americký prezident Donald Trump tvrdí, že vedel o pláne Izraela zaútočiť na jadrové zariadenia v Iráne. Povedal to v piatok agentúre Reuters.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa plánuje stretnúť so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky Christianom Stockerom. Hovoril s ním o tom v piatkovom telefonickom rozhovore, o ktorom informuje na sociálnej sieti.

- Predstavitelia opozičného Progresívneho Slovenska (PS) vrátane predsedu hnutia Michala Šimečku sa v piatok v Prahe stretli s českým prezidentom Petrom Pavlom. Témou diskusie boli česko-slovenské vzťahy.

- Minister školstva SR Tomáš Drucker počas návštevy v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) podpísal v mene SR Memorandum o porozumení k štúdii uskutočniteľnosti pre budúci kruhový urýchľovač (FCC – Future Circular Collider).

- Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Michael O’Flaherty v piatok vyhlásil, že slovenskí poslanci by nemali prijímať ústavné zmeny, ktoré oslabujú všeobecnú ochranu ľudských práv alebo ktoré oslabujú ľudské práva konkrétnych skupín v spoločnosti.

- Irak podal v piatok sťažnosť Bezpečnostnej rade OSN pre narušenie svojho vzdušného priestoru zo strany Izraela počas rozsiahleho piatkového útoku na Irán. Oznámilo to iracké ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok po útoku izraelskej armády na Irán telefonicky hovoril s viacerými svetovými politikmi. Má naplánované aj rozhovory s prezidentmi USA a Ruska - Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že Izrael má právo na sebaobranu. Vyjadril sa tak po izraelských útokoch v Iráne a zároveň vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť.

- Európska komisia (EK) v rámci svojho úsilia o úplné zastavenie dodávok energetických zdrojov z Ruska plánuje terminálom na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Európskej únii (EÚ) zakázať poskytovať služby ruským zákazníkom.

- Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v piatok vyhlásil, že Izrael oľutuje útok na iránske jadrové a vojenské zariadenia. Povedal to v piatok popoludní v prejave k národu odvysielanom v štátnej televízii.

- Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že ešte pred izraelskými útokmi na Irán dal vedeniu v Teheráne ultimátum na uzavretie jadrovej dohody. Dodal, že Teherán má teraz druhú šancu.

- Členské krajiny Európskej únie sa v piatok zhodli na predĺžení dočasnej ochrany pre ukrajinských vojnových utečencov o jeden rok. V EÚ tak budú môcť na základe tohto mechanizmu zostať do 4. marca 2027, informuje TASR podľa agentúry AFP a tlačovej správy Rady EÚ.

- Ministerstvo kultúry (MK) SR má pomerne vysoké tempo pri plnení úloh programového vyhlásenia vlády (PVV), aktuálne je na úrovni asi 50 percent. Zhodnotil to predseda vlády SR Robert Fico.