Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
SpaceX na základe kontraktu s NASA postaví deorbitálnu loď, ktorá bude slúžiť na vychýlenie ISS z obežnej dráhy, čím sa zabráni rizikám pre obývané oblasti.
Autor TASR
Washington 28. júna (TASR) - Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v stredu oznámil, že poskytol spoločnosti SpaceX 843 miliónov dolárov na zostrojenie zariadenia, ktoré bude schopné vytlačiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) do atmosféry so zámerom plánovaného zničenia stanice okolo roku 2030. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.
Táto úloha bola pôvodne určená pre ruské hnacie motory inštalované na ISS.
SpaceX na základe kontraktu s NASA postaví deorbitálnu loď, ktorá bude slúžiť na vychýlenie ISS z obežnej dráhy, čím sa zabráni rizikám pre obývané oblasti. NASA prevezme vlastníctvo lode a bude riadiť aj proces deorbitácie.
ISS, ktorú vedú najmä Spojené štáty a Rusko, je počas svojej približne 24-ročnej prevádzky nepretržite obsadená astronautmi. Starnúce komponenty viedli NASA a zahraničných partnerov k tomu, že stanovili rok 2030 ako plánovaný dátum vyradenia tohto vesmírneho výskumného laboratória z prevádzky.
USA, Japonsko, Kanada a krajiny patriace pod Európsku vesmírnu agentúru (ESA) sa v súvislosti s ISS zaviazali k partnerstvu do roku 2030, zatiaľ čo Rusko súhlasilo, že zostane partnerom do roku 2028, čo je dátum, do ktorého podľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos vydrží jej hardvér.
Vedecká spolupráca na palube ISS, ktorá obieha približne 400 kilometrov nad Zemou, prežila roky geopolitických sporov vrátane ruskej vojny na Ukrajine, ktorá ukončila takmer všetky ostatné formy spolupráce Moskvy so západným svetom.
Spoluprácu USA a Ruska na ISS drží najmä vzájomná technická závislosť, v rámci ktorej ruské motory udržiavajú orbitálnu výšku stanice a americké solárne panely zabezpečujú jej napájanie.
Ruské trysky mali pôvodne slúžiť na to, aby ISS na konci jej životnosti posunuli do zemskej atmosféry. V uplynulých rokoch však NASA hľadala vlastné možnosti deorbitácie, ak by Rusko vystúpilo z aliancie skôr, ako sa plánovalo, alebo ak by túto úlohu nebolo schopné vykonať samo.
NASA pre obdobie po roku 2030 financuje počiatočný vývoj súkromných vesmírnych staníc na nízkej obežnej dráhe Zeme s cieľom zachovať prítomnosť USA v kozmickom priestore, pričom do tohto úsilia sa zapojili spoločnosti Airbus a Blue Origin.
Hoci trh so súkromnými vesmírnymi stanicami ešte nie je úplne preskúmaný, americkí činitelia sa domnievajú, že komerčná náhrada za ISS je nevyhnutná, aby mohla konkurovať novšej čínskej vesmírnej stanici na nízkej obežnej dráhe Zeme.
Táto úloha bola pôvodne určená pre ruské hnacie motory inštalované na ISS.
SpaceX na základe kontraktu s NASA postaví deorbitálnu loď, ktorá bude slúžiť na vychýlenie ISS z obežnej dráhy, čím sa zabráni rizikám pre obývané oblasti. NASA prevezme vlastníctvo lode a bude riadiť aj proces deorbitácie.
ISS, ktorú vedú najmä Spojené štáty a Rusko, je počas svojej približne 24-ročnej prevádzky nepretržite obsadená astronautmi. Starnúce komponenty viedli NASA a zahraničných partnerov k tomu, že stanovili rok 2030 ako plánovaný dátum vyradenia tohto vesmírneho výskumného laboratória z prevádzky.
USA, Japonsko, Kanada a krajiny patriace pod Európsku vesmírnu agentúru (ESA) sa v súvislosti s ISS zaviazali k partnerstvu do roku 2030, zatiaľ čo Rusko súhlasilo, že zostane partnerom do roku 2028, čo je dátum, do ktorého podľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos vydrží jej hardvér.
Vedecká spolupráca na palube ISS, ktorá obieha približne 400 kilometrov nad Zemou, prežila roky geopolitických sporov vrátane ruskej vojny na Ukrajine, ktorá ukončila takmer všetky ostatné formy spolupráce Moskvy so západným svetom.
Spoluprácu USA a Ruska na ISS drží najmä vzájomná technická závislosť, v rámci ktorej ruské motory udržiavajú orbitálnu výšku stanice a americké solárne panely zabezpečujú jej napájanie.
Ruské trysky mali pôvodne slúžiť na to, aby ISS na konci jej životnosti posunuli do zemskej atmosféry. V uplynulých rokoch však NASA hľadala vlastné možnosti deorbitácie, ak by Rusko vystúpilo z aliancie skôr, ako sa plánovalo, alebo ak by túto úlohu nebolo schopné vykonať samo.
NASA pre obdobie po roku 2030 financuje počiatočný vývoj súkromných vesmírnych staníc na nízkej obežnej dráhe Zeme s cieľom zachovať prítomnosť USA v kozmickom priestore, pričom do tohto úsilia sa zapojili spoločnosti Airbus a Blue Origin.
Hoci trh so súkromnými vesmírnymi stanicami ešte nie je úplne preskúmaný, americkí činitelia sa domnievajú, že komerčná náhrada za ISS je nevyhnutná, aby mohla konkurovať novšej čínskej vesmírnej stanici na nízkej obežnej dráhe Zeme.
