Pri najhorších záplavách v modernej histórii Španielska, ktoré koncom októbra zasiahli najmä región Valencia, zahynulo viac než 220 ľudí.
Autor TASR
Madrid 20. novembra (TASR) - Katastrofálne záplavy, ktoré minulý mesiac postihli východné Španielsko, môžu vo 4. štvrťroku skresať z predpokladaného rastu ekonomiky 0,2 percentuálneho bodu. Uviedla to v stredu španielska centrálna banka, ktorá zároveň očakáva mierne zrýchlenie inflácie. Informovala o tom agentúra Reuters.
Pri najhorších záplavách v modernej histórii Španielska, ktoré koncom októbra zasiahli najmä región Valencia, zahynulo viac než 220 ľudí. Práve záplavami postihnuté oblasti Valencie sa na celkovej ekonomickej aktivite krajiny podieľajú približne 2 %. Región patrí ku kľúčovým producentom exotického ovocia a ako uviedli tamojší farmári, tohtoročná úroda pomarančov aj ďalšieho ovocia je zničená. Okrem agrosektora záplavy paralyzovali aj podniky v iných odvetviach vrátane veľkých priemyselných závodov.
"Odhady nie sú presné, avšak vychádzajúc z predchádzajúcich udalostí súvisiacich s počasím odhadujeme, že na raste ekonomiky sa to negatívne odrazí v rozsahu 0,2 percentuálneho bodu," uviedla centrálna banka. Zároveň dodala, že záplavy povedú aj k zrýchleniu rastu spotrebiteľských cien, pričom banka toto zrýchlenie odhaduje na 0,15 percentuálneho bodu.
Pred záplavami vláda odhadovala rast španielskej ekonomiky tento rok na 2,7 %. Čo sa týka inflácie, v októbri dosiahla v medziročnom porovnaní 1,8 %.
Vláda v reakcii na záplavy oznámila balík pomoci v hodnote zhruba 14,4 miliardy eur na podporu záplavami postihnutých domácností a firiem. Guvernér centrálnej banky José Luis Escrivá na to uviedol, že by bolo dobré, aby "pomoc bola dočasná a adresná".
Už skôr banka informovala, že škody vo firmách postihnutých záplavami môžu dosiahnuť viac než 10 miliárd eur a úverová expozícia bánk dosahuje zhruba 20,6 miliardy eur. V súvislosti so škodami Escrivá v stredu uviedol, že bankový sektor je schopný tento šok zvládnuť. To sa týka aj menších bánk s najväčšou angažovanosťou v najhoršie postihnutých oblastiach.
Pri najhorších záplavách v modernej histórii Španielska, ktoré koncom októbra zasiahli najmä región Valencia, zahynulo viac než 220 ľudí. Práve záplavami postihnuté oblasti Valencie sa na celkovej ekonomickej aktivite krajiny podieľajú približne 2 %. Región patrí ku kľúčovým producentom exotického ovocia a ako uviedli tamojší farmári, tohtoročná úroda pomarančov aj ďalšieho ovocia je zničená. Okrem agrosektora záplavy paralyzovali aj podniky v iných odvetviach vrátane veľkých priemyselných závodov.
"Odhady nie sú presné, avšak vychádzajúc z predchádzajúcich udalostí súvisiacich s počasím odhadujeme, že na raste ekonomiky sa to negatívne odrazí v rozsahu 0,2 percentuálneho bodu," uviedla centrálna banka. Zároveň dodala, že záplavy povedú aj k zrýchleniu rastu spotrebiteľských cien, pričom banka toto zrýchlenie odhaduje na 0,15 percentuálneho bodu.
Pred záplavami vláda odhadovala rast španielskej ekonomiky tento rok na 2,7 %. Čo sa týka inflácie, v októbri dosiahla v medziročnom porovnaní 1,8 %.
Vláda v reakcii na záplavy oznámila balík pomoci v hodnote zhruba 14,4 miliardy eur na podporu záplavami postihnutých domácností a firiem. Guvernér centrálnej banky José Luis Escrivá na to uviedol, že by bolo dobré, aby "pomoc bola dočasná a adresná".
Už skôr banka informovala, že škody vo firmách postihnutých záplavami môžu dosiahnuť viac než 10 miliárd eur a úverová expozícia bánk dosahuje zhruba 20,6 miliardy eur. V súvislosti so škodami Escrivá v stredu uviedol, že bankový sektor je schopný tento šok zvládnuť. To sa týka aj menších bánk s najväčšou angažovanosťou v najhoršie postihnutých oblastiach.