Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento deň v roku 1950 sa nevyhnutne zrodila americko-kórejská aliancia a bola spečatená krvou, uviedli ministri USA Mark Esper a jeho juhokórejský kolega Čong Kjong-do.
Autor TASR
Soul 25. júna (TASR) - Južná Kórea a USA sú odhodlané naďalej brániť "ťažko vybojovaný mier" na rozdelenom kórejskom polostrove. Ministri obrany oboch krajín to vo štvrtok povedali v spoločnom vyhlásení, ktorým si pripomenuli 70. výročie začiatku Kórejskej vojny. Informovala o tom agentúra AFP.
"Tento deň v roku 1950 sa nevyhnutne zrodila americko-kórejská aliancia a bola spečatená krvou," uviedli ministri USA Mark Esper a jeho juhokórejský kolega Čong Kjong-do.
Po troch rokoch bojov (prebiehajúcich v rokoch 1950-53) komunistická Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) podporovaná Sovietskym zväzom a Južná Kórea s americkými spojencami uzatvorili prímerie, k podpísaniu mierovej zmluvy však medzi nimi nikdy nedošlo. Na ich spoločných hraniciach bola vyčlenená len tzv. demilitarizovaná zóna.
Podľa juhokórejského ministerstva obrany zahynulo v ozbrojenom konflikte 520.000 vojakov z KĽDR, 137.000 z Kórey a 37.000 amerických spojencov.
Dlhodobo napäté medzikórejské vzťahy sa ešte zintenzívnili v posledných týždňoch po tom, ako KĽDR vyhodila do vzduchu na svojej strane štátnych hraníc v pohraničnom meste Kesong budovu spoločného styčného úradu, ktorý symbolizoval snahy o zmierenie. Južná Kórea taktiež začiatkom tohto týždňa vyzvala KĽDR, aby sa vzdala svojho zámeru na distribúciu propagandistických letákov na jej území.
Podľa juhokórejského denníka JoongAng Daily tieto udalosti ukázali, že medzikórejské vzťahy sa môžu kedykoľvek rozpadnúť ako "domček z kariet". Vláda Južnej Kórey podľa novín vytrvalo "zatvára oči" pred provokáciami Pchjongjangu, čím poľavuje v ostražitosti pri zachovaní bezpečnosti. "Mier sa nedá udržiavať bez toho, aby sa na ňom aktívne podieľalo," píše sa v úvodníku tohto denníka.
Vo vzťahu vojenských spojencov USA a Kórey taktiež panuje zvýšené napätie, od vtedy, ako americký prezident Donald Trump vlani požiadal Soul, aby zvýšil finančné príspevky na 28.500 amerických vojakov, ktorí v Kórei pôsobia a majú za úlohu chrániť štát pred hrozbou z strany jeho severného suseda.
"Tento deň v roku 1950 sa nevyhnutne zrodila americko-kórejská aliancia a bola spečatená krvou," uviedli ministri USA Mark Esper a jeho juhokórejský kolega Čong Kjong-do.
Po troch rokoch bojov (prebiehajúcich v rokoch 1950-53) komunistická Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) podporovaná Sovietskym zväzom a Južná Kórea s americkými spojencami uzatvorili prímerie, k podpísaniu mierovej zmluvy však medzi nimi nikdy nedošlo. Na ich spoločných hraniciach bola vyčlenená len tzv. demilitarizovaná zóna.
Podľa juhokórejského ministerstva obrany zahynulo v ozbrojenom konflikte 520.000 vojakov z KĽDR, 137.000 z Kórey a 37.000 amerických spojencov.
Dlhodobo napäté medzikórejské vzťahy sa ešte zintenzívnili v posledných týždňoch po tom, ako KĽDR vyhodila do vzduchu na svojej strane štátnych hraníc v pohraničnom meste Kesong budovu spoločného styčného úradu, ktorý symbolizoval snahy o zmierenie. Južná Kórea taktiež začiatkom tohto týždňa vyzvala KĽDR, aby sa vzdala svojho zámeru na distribúciu propagandistických letákov na jej území.
Podľa juhokórejského denníka JoongAng Daily tieto udalosti ukázali, že medzikórejské vzťahy sa môžu kedykoľvek rozpadnúť ako "domček z kariet". Vláda Južnej Kórey podľa novín vytrvalo "zatvára oči" pred provokáciami Pchjongjangu, čím poľavuje v ostražitosti pri zachovaní bezpečnosti. "Mier sa nedá udržiavať bez toho, aby sa na ňom aktívne podieľalo," píše sa v úvodníku tohto denníka.
Vo vzťahu vojenských spojencov USA a Kórey taktiež panuje zvýšené napätie, od vtedy, ako americký prezident Donald Trump vlani požiadal Soul, aby zvýšil finančné príspevky na 28.500 amerických vojakov, ktorí v Kórei pôsobia a majú za úlohu chrániť štát pred hrozbou z strany jeho severného suseda.
