Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trump vystupňoval svoju kritiku pred budúcotýždňovým summitom Severoatlantickej aliancie, ktorý sa bude konať 11. až 12. júla v Bruseli.
Autor TASR
Washington/Brusel 3. júla (TASR) - Viaceré členské krajiny NATO sa ohradili voči listom amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorých ich kritizoval za nedostatočne vysoké výdavky na obranu. Informovala o tom v utorok agentúra AP.
Trump vystupňoval svoju kritiku pred budúcotýždňovým summitom Severoatlantickej aliancie, ktorý sa bude konať 11. až 12. júla v Bruseli. Listy od šéfa Bieleho domu, vyzývajúce na zvýšenie výdavkov na obranu, dostali v priebehu júna viaceré členské krajiny NATO vrátane Nórska, Belgicka, Nemecka a Kanady, napísal denník New York Times.
Nórskej premiérke Erne Solbergovej napríklad napísal, že jej krajina je jediným členom Aliancie hraničiacim s Ruskom, ktoré nemá "vierohodný plán", ako naplniť záväzok venovať na obranu dve percentá HDP. Belgicko Trump varoval, že americkí občania čoraz ťažšie chápu to, prečo si niektoré európske krajiny neplnia svoje záväzky v oblasti spoločnej obrany.
Nórsky minister obrany Frank Bakke-Jensen sa v utorok voči Trumpovým vyjadreniam ohradil tvrdením, že Nórsko podniká kroky k dosiahnutiu dohodnutej dvojpercentnej hranice. Na nové vojenské vybavenie napríklad podľa neho míňa oveľa viac, než to stanovujú ciele NATO.
Podobne zareagovali aj šéfka nemeckého rezortu obrany Ursula von der Leyenová, belgický premiér Charles Michel a kanadský minister obrany Harjit Sajjan.
"Stojíme za dvojpercentným cieľom, ktorý sme si stanovili. A sme pripravení prevziať v rámci aliancie veľkú zodpovednosť," zdôraznila v tejto súvislosti von der Leyenová, ktorú citovala agentúra AP.
Biely dom sa k prezidentovým listom priamo nevyjadril, len potvrdil, že tlak na zvyšovanie vojenských výdavkov u spojencov je dlhodobou súčasťou jeho politickej agendy.
Členské krajiny NATO sa na summite vo Walese, ktorý sa konal po anexii Krymu Ruskom, dohodli, že ukončia škrty v obranných rozpočtoch a v priebehu desaťročia zvýšia svoje výdavky v tejto oblasti na dve percentá HDP. Na to, či je dohodnutá hranica záväzná, alebo má len charakter odporúčania, existujú rôzne názory.
Agentúra AP pripomína, že ani štáty, ktoré nespĺňajú dvojpercentnú hranicu, v skutočnosti nedlhujú Aliancii žiadne peniaze. Dohoda sa totiž týka prostriedkov, ktorú vyčleňujú na armádu vo svojich vlastných rozpočtoch. Na zdieľaní spoločného bremena sa okrem toho podieľajú aj nákupom nového vojenského vybavenia a podielom na operáciách NATO. Spojené štáty však napriek tomu dávajú na armádu viac, než všetky ostatné členské krajiny dohromady. V roku 2016 to bolo 3,61 percenta HDP, čo predstavovalo 664 miliárd dolárov.
Trump vystupňoval svoju kritiku pred budúcotýždňovým summitom Severoatlantickej aliancie, ktorý sa bude konať 11. až 12. júla v Bruseli. Listy od šéfa Bieleho domu, vyzývajúce na zvýšenie výdavkov na obranu, dostali v priebehu júna viaceré členské krajiny NATO vrátane Nórska, Belgicka, Nemecka a Kanady, napísal denník New York Times.
Nórskej premiérke Erne Solbergovej napríklad napísal, že jej krajina je jediným členom Aliancie hraničiacim s Ruskom, ktoré nemá "vierohodný plán", ako naplniť záväzok venovať na obranu dve percentá HDP. Belgicko Trump varoval, že americkí občania čoraz ťažšie chápu to, prečo si niektoré európske krajiny neplnia svoje záväzky v oblasti spoločnej obrany.
Nórsky minister obrany Frank Bakke-Jensen sa v utorok voči Trumpovým vyjadreniam ohradil tvrdením, že Nórsko podniká kroky k dosiahnutiu dohodnutej dvojpercentnej hranice. Na nové vojenské vybavenie napríklad podľa neho míňa oveľa viac, než to stanovujú ciele NATO.
Podobne zareagovali aj šéfka nemeckého rezortu obrany Ursula von der Leyenová, belgický premiér Charles Michel a kanadský minister obrany Harjit Sajjan.
"Stojíme za dvojpercentným cieľom, ktorý sme si stanovili. A sme pripravení prevziať v rámci aliancie veľkú zodpovednosť," zdôraznila v tejto súvislosti von der Leyenová, ktorú citovala agentúra AP.
Biely dom sa k prezidentovým listom priamo nevyjadril, len potvrdil, že tlak na zvyšovanie vojenských výdavkov u spojencov je dlhodobou súčasťou jeho politickej agendy.
Členské krajiny NATO sa na summite vo Walese, ktorý sa konal po anexii Krymu Ruskom, dohodli, že ukončia škrty v obranných rozpočtoch a v priebehu desaťročia zvýšia svoje výdavky v tejto oblasti na dve percentá HDP. Na to, či je dohodnutá hranica záväzná, alebo má len charakter odporúčania, existujú rôzne názory.
Agentúra AP pripomína, že ani štáty, ktoré nespĺňajú dvojpercentnú hranicu, v skutočnosti nedlhujú Aliancii žiadne peniaze. Dohoda sa totiž týka prostriedkov, ktorú vyčleňujú na armádu vo svojich vlastných rozpočtoch. Na zdieľaní spoločného bremena sa okrem toho podieľajú aj nákupom nového vojenského vybavenia a podielom na operáciách NATO. Spojené štáty však napriek tomu dávajú na armádu viac, než všetky ostatné členské krajiny dohromady. V roku 2016 to bolo 3,61 percenta HDP, čo predstavovalo 664 miliárd dolárov.
