Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aliancia pripomenula, že pod výdavkami na vybavenie sa rozumie súhrn nákladov na hlavné vojenské vybavenie, ako aj na výskum a vývoj v prospech vojenského vybavenia.
Autor TASR
Brusel 29. novembra (TASR) - Severoatlantická aliancia v piatok zverejnia pravidelnú výročnú správu s údajmi o výdavkoch na obranu jednotlivých spojencov tohto 29-členného vojenského bloku.
Správa NATO upozornila, že ministerstvo obrany každej členskej krajiny podáva správu o súčasných a odhadovaných budúcich výdavkoch na obranu podľa dohodnutej definície výdavkov na tento rezort. Sumy predstavujú platby, ktoré národná vláda skutočne vykonala alebo má vykonať v priebehu prebiehajúceho fiškálneho roka na uspokojenie potrieb svojich ozbrojených síl, spojencov alebo Aliancie ako celku.
Vzhľadom na to, že informácie o výdavkoch NATO získalo aj od Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (DG ECFIN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), môžu nastať určité rozdiely voči vnútroštátnym prognózam k hrubému domácemu produktu (HDP) a výdavkom na obranu, ktoré sú citované médiami, uverejňované vnútroštátnymi orgánmi či uvedené v národných správach o rozpočte.
Aliancia pripomenula, že pod výdavkami na vybavenie sa rozumie súhrn nákladov na hlavné vojenské vybavenie, ako aj na výskum a vývoj v prospech vojenského vybavenia.
Konečný termín pre zber informácií použitých v uvedenej správe bol 21. november 2019, aj preto treba údaje za rok 2019 vnímať ako odhady.
Správa potvrdia, že aj v roku 2019 najviac rozpočtových výdavkov na obranu vynaložili Spojené štáty (3,42 percenta HDP). Na druhom mieste je Bulharsko (3,25 percenta HDP) a požadovanú dvojpercentnú hranicu rozpočtových výdavkov na obranu dosiahli aj Grécko, Británia, Estónsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko. Slovensko je v tabuľke spojencov na 13. mieste s 1,74 percenta HDP na obranu. Najmenej zo štátneho rozpočtu na obranu (menej ako jedno percento) vyčlenili Luxembursko (0,56 percenta HDP), Španielsko (0,92 percenta HDP) a Belgicko (0,93 percenta HDP).
V súčasných cenách to pre Slovensko v reálnych číslach znamená 1,666 miliardy eur (1,905 miliardy amerických dolárov), čiže 294 eur na jedného obyvateľa. Výdavky v roku 2018 boli vo výške 1,098 miliardy eur.
Slovensko vysoko zabodovalo v tohoročnom prehľade v kapitole nákladov na vojenské vybavenie z celkového rozpočtu na obranu. Slováci na tento účel venovali 41,7 percenta z celkového obranného rozpočtu a predbehli ich iba Luxemburčania (45,1 percenta) a Bulhari (59 percent).
Slovenské ozbrojené sily podľa správy NATO v tomto roku evidujú 11.700 členov. Takzvané osobné náklady pokryjú 40,61 percenta z celkového rozpočtu na obranu a týkajú sa vojakov v službe, civilného personálu a vyplácaných dôchodkov. Na potrebnú vojenskú infraštruktúru vynaloží Slovensko 1,9 percenta a na ostatné položky, vrátane vojenských operácií a údržby, 15,8 percenta z obranného rozpočtu.
Podľa odhadov spojenci z NATO tento rok celkovo vynaložia na obranu 987 miliárd amerických dolárov, z toho 685 miliárd pripadne na Spojené štáty a zvyšná suma 302 miliárd na Kanadu a spojencov z Európy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Správa NATO upozornila, že ministerstvo obrany každej členskej krajiny podáva správu o súčasných a odhadovaných budúcich výdavkoch na obranu podľa dohodnutej definície výdavkov na tento rezort. Sumy predstavujú platby, ktoré národná vláda skutočne vykonala alebo má vykonať v priebehu prebiehajúceho fiškálneho roka na uspokojenie potrieb svojich ozbrojených síl, spojencov alebo Aliancie ako celku.
Vzhľadom na to, že informácie o výdavkoch NATO získalo aj od Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (DG ECFIN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), môžu nastať určité rozdiely voči vnútroštátnym prognózam k hrubému domácemu produktu (HDP) a výdavkom na obranu, ktoré sú citované médiami, uverejňované vnútroštátnymi orgánmi či uvedené v národných správach o rozpočte.
Aliancia pripomenula, že pod výdavkami na vybavenie sa rozumie súhrn nákladov na hlavné vojenské vybavenie, ako aj na výskum a vývoj v prospech vojenského vybavenia.
Konečný termín pre zber informácií použitých v uvedenej správe bol 21. november 2019, aj preto treba údaje za rok 2019 vnímať ako odhady.
Správa potvrdia, že aj v roku 2019 najviac rozpočtových výdavkov na obranu vynaložili Spojené štáty (3,42 percenta HDP). Na druhom mieste je Bulharsko (3,25 percenta HDP) a požadovanú dvojpercentnú hranicu rozpočtových výdavkov na obranu dosiahli aj Grécko, Británia, Estónsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko. Slovensko je v tabuľke spojencov na 13. mieste s 1,74 percenta HDP na obranu. Najmenej zo štátneho rozpočtu na obranu (menej ako jedno percento) vyčlenili Luxembursko (0,56 percenta HDP), Španielsko (0,92 percenta HDP) a Belgicko (0,93 percenta HDP).
V súčasných cenách to pre Slovensko v reálnych číslach znamená 1,666 miliardy eur (1,905 miliardy amerických dolárov), čiže 294 eur na jedného obyvateľa. Výdavky v roku 2018 boli vo výške 1,098 miliardy eur.
Slovensko vysoko zabodovalo v tohoročnom prehľade v kapitole nákladov na vojenské vybavenie z celkového rozpočtu na obranu. Slováci na tento účel venovali 41,7 percenta z celkového obranného rozpočtu a predbehli ich iba Luxemburčania (45,1 percenta) a Bulhari (59 percent).
Slovenské ozbrojené sily podľa správy NATO v tomto roku evidujú 11.700 členov. Takzvané osobné náklady pokryjú 40,61 percenta z celkového rozpočtu na obranu a týkajú sa vojakov v službe, civilného personálu a vyplácaných dôchodkov. Na potrebnú vojenskú infraštruktúru vynaloží Slovensko 1,9 percenta a na ostatné položky, vrátane vojenských operácií a údržby, 15,8 percenta z obranného rozpočtu.
Podľa odhadov spojenci z NATO tento rok celkovo vynaložia na obranu 987 miliárd amerických dolárov, z toho 685 miliárd pripadne na Spojené štáty a zvyšná suma 302 miliárd na Kanadu a spojencov z Európy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
