Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nemenovaný predstaviteľ poznamenal, že Washington tieto varovania poskytuje so zámerom ochrániť životy nevinných ľudí pred dôsledkami teroristických činov.
Autor TASR
Washington 25. januára (TASR) - Spojené štáty tajne varovali Irán pred plánovaným samovražedným útokom extrémistickej skupiny Islamský štát v iránskom meste Kermán, pri ktorom začiatkom januára zahynulo takmer 100 ľudí. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa.
Dva bombové útoky sa odohrali 3. januára počas spomienkovej slávnosti pri príležitosti štvrtého výročia úmrtia generála Kásema Solejmáního v Kermáne. K zodpovednosti za čin, ktorý si vyžiadal 95 obetí na životoch a mnoho zranených, sa vzápätí prihlásili sunnitskí extrémisti z tzv. Islamského štátu.
Citovaný zdroj uviedol, že USA vyslali varovanie pred útokom v súlade so svojou dlhoročnou politikou "povinnosti varovať" ostatné vlády pred potenciálnymi smrtiacimi hrozbami.
Nepresnil však, akým spôsobom Washington, ktorý s Teheránom neudržiava diplomatické vzťahy, odovzdal spravodajské informácie o zoskupení Islamský štát-Chorásán (IS-K), odnože IS v Afganistane, ktorej členovia samovražedný útok v Kermáne podnikli.
Nemenovaný predstaviteľ poznamenal, že Washington tieto varovania poskytuje so zámerom ochrániť životy nevinných ľudí pred dôsledkami teroristických činov.
Iránske štátne médiá bezprostredne nepotvrdili, že USA poskytli Teheránu tieto informácie. Iránski zástupcovia pri OSN tiež podľa AP bezprostredne nereagovali na žiadosť o vyjadrenie.
Solejmáního zabila dronom armáda Spojených štátov 3. januára 2020 neďaleko letiska v Bagdade. Útok nariadil vtedajší americký prezident Donald Trump. Tento iránsky generál velil elitným jednotkám Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahraničí, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe. V Iraku a ďalších krajinách tiež riadil činnosť šiitských milícií lojálnych Iránu.
Irán sa z útokov v Kermáne pokúšal obviniť Spojené štáty a Izrael v čase, kedy v palestínskom Pásme Gazy prebieha vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Teherán odvtedy viackrát vypálil rakety na Irak aj Sýriu, kde majú vojenské základne americké a koaličné sily bojujúce proti Islamskému štátu. Napätie v regióne sa ešte viac zvýšilo po tom, čo Irán zaútočil aj na údajné ciele sunnitských militantov v Pakistane, ktorý reagoval odvetnými údermi.
Dva bombové útoky sa odohrali 3. januára počas spomienkovej slávnosti pri príležitosti štvrtého výročia úmrtia generála Kásema Solejmáního v Kermáne. K zodpovednosti za čin, ktorý si vyžiadal 95 obetí na životoch a mnoho zranených, sa vzápätí prihlásili sunnitskí extrémisti z tzv. Islamského štátu.
Citovaný zdroj uviedol, že USA vyslali varovanie pred útokom v súlade so svojou dlhoročnou politikou "povinnosti varovať" ostatné vlády pred potenciálnymi smrtiacimi hrozbami.
Nepresnil však, akým spôsobom Washington, ktorý s Teheránom neudržiava diplomatické vzťahy, odovzdal spravodajské informácie o zoskupení Islamský štát-Chorásán (IS-K), odnože IS v Afganistane, ktorej členovia samovražedný útok v Kermáne podnikli.
Nemenovaný predstaviteľ poznamenal, že Washington tieto varovania poskytuje so zámerom ochrániť životy nevinných ľudí pred dôsledkami teroristických činov.
Iránske štátne médiá bezprostredne nepotvrdili, že USA poskytli Teheránu tieto informácie. Iránski zástupcovia pri OSN tiež podľa AP bezprostredne nereagovali na žiadosť o vyjadrenie.
Solejmáního zabila dronom armáda Spojených štátov 3. januára 2020 neďaleko letiska v Bagdade. Útok nariadil vtedajší americký prezident Donald Trump. Tento iránsky generál velil elitným jednotkám Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahraničí, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe. V Iraku a ďalších krajinách tiež riadil činnosť šiitských milícií lojálnych Iránu.
Irán sa z útokov v Kermáne pokúšal obviniť Spojené štáty a Izrael v čase, kedy v palestínskom Pásme Gazy prebieha vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Teherán odvtedy viackrát vypálil rakety na Irak aj Sýriu, kde majú vojenské základne americké a koaličné sily bojujúce proti Islamskému štátu. Napätie v regióne sa ešte viac zvýšilo po tom, čo Irán zaútočil aj na údajné ciele sunnitských militantov v Pakistane, ktorý reagoval odvetnými údermi.
