Skopje/Bratislava 28. septembra (TASR) - Spor Macedónska so susedným Gréckom ohľadom názvu bývalej juhoslovanskej republiky trvá už od jej osamostatnenia v roku 1991.

Predmetom konfliktu je názov krajiny. V Grécku sa nachádza provincia Macedónsko, ktorej najväčším mestom je Solún. S touto oblasťou sa spája aj obdobie vlády Filipa II. (359-336 pred n. l.) a jeho syna Alexandra Veľkého (356-323 pred n. l.). Vzhľadom na túto historickú tradíciu Gréci nesúhlasia, aby sa rovnako volal aj susedný štát vzniknutý po oddelení od Juhoslávie.

Súčasné Macedónsko bolo najjužnejšou časťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Pretrvával tu srbský vplyv a na školách sa vyučovala srbochorvátčina. V roku 1921 sa 630.000 obyvateľov tejto oblasti prihlásilo k národnosti macedónskych Slovanov. Počas II. svetovej vojny anektovalo väčšinu územia súčasného Macedónska susedné Bulharsko (od apríla 1941 do septembra 1944).

Po konci vojny bola 30. apríla 1945 vyhlásená Ľudová republika Macedónsko a stala sa súčasťou socialistickej Juhoslávie. Nová ústava zo 7. júla 1963 premenovala krajinu na Socialistickú republiku Macedónsko ako súčasť Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (SFRJ).

Počas rozpadu juhoslovanskej federácie Macedónsko vyhlásilo nezávislosť 19. novembra 1991 potom, ako tento krok odsúhlasili občania v referende (8. septembra 1991) a bola prijatá ústava novej krajiny (18. novembra 1991). Keď nový štát požiadal o medzinárodné uznanie, narazil na odpor Grécka. Pod dočasným názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (v angličtine FYROM) bolo Macedónsko prijaté do OSN 8. apríla 1993.

Napäté vzťahy má Macedónsko aj so susedným Kosovom. Počas ozbrojeného konfliktu v Kosove v roku 1999 spolupracovalo Macedónsko s NATO a prijalo cca 360.000 albánskych utečencov. V roku 2001 prerástli napäté vzťahy medzi Albáncami a Macedóncami do ozbrojeného povstania. Macedónska vláda a politickí lídri etnických Albáncov podpísali v Skopje mierovú dohodu 13. augusta 2001, ktorá polročný konflikt ukončila.

V tom istom roku sa opäť začali neúspešné rokovania medzi Gréckom a Macedónskom ohľadom názvu štátu. V roku 2008 Grécko zablokovalo vstup Macedónska do NATO. Ďalší rok, 8. júla 2009, splnomocnenec OSN Matthew Nimetz informoval, že 18-ročný spor medzi Gréckom a Macedónskom sa blíži k vyriešeniu. Nestalo sa tak ale ani počas ďalších deviatich rokov.

V roku 2010 grécka strana navrhla pre svojho suseda názov Severné Macedónsko, ktorý je v hre aj v nastávajúcom referende. Dlhoročný premiér krajiny Nikola Gruevski, ktorý viedol krajinu od víťazstva jeho konzervatívnej strany v júni 2011, však so zmenou názvu nesúhlasil.

Macedónsko a EÚ začali prípravné asociačné rozhovory 15. marca 2012. Situáciu v krajine však v ďalšom období skomplikovala vnútropolitická kríza. Predčasné voľby 12. decembra 2016 ukončili vládu premiéra Gruevského. Prezident Gjorge Ivanov však odmietol poveriť zostavením novej vlády krajiny lídra dovtedy opozičného Sociálnodemokratického zväzu Macedónska (SDSM) Zorana Zaeva.

Situácia vyústila do násilného konfliktu, keď 27. apríla 2017 rozhnevaní stúpenci dovtedajšieho premiéra Gruevského vnikli do priestorov parlamentu. Stalo sa tak v reakcii na fakt, že zákonodarný zbor zvolil za svojho nového predsedu Talata Xhaveriho, jedného z poslancov albánskej národnosti. Napokon 1. júna 2017 krízou sužované Macedónsko dostalo novú vládu. Parlament vyslovil dôveru kabinetu dezignovaného sociálnodemokratického premiéra Zorana Zaeva.

Krátko potom 1. augusta 2017 podpísalo Macedónsko s Bulharskom dohodu o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci. Už 27. februára 2018 predložilo štyri možnosti riešenia sporu s Gréckom ohľadom názvu. Ako vyhlásil macedónsky premiér Zoran Zaev, ide o návrhy pomenovania pre jeho krajinu: "Republika Severné Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Republika Vardarské Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje)."

Vzhľadom na tento posun 12. júna 2018 Macedónsko a Grécko uzavreli dohodu, ktorú za obe strany podpísali ministri zahraničných vecí 17. júna 2018 na gréckej strane Prespanského jazera.

Macedónsky parlament dohodu ratifikoval 5. júla a po dvoch týždňoch, 19. júla zverejnil premiér Zoran Zaev znenie otázky, na ktorú budú občania jeho krajiny odpovedať v referende: "Ste za členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii prostredníctvom dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?" Referendum sa koná v nedeľu 30. septembra.