Brusel 26. novembra (TASR) - Občania krajín EÚ vynakladajú každý rok najmenej 30 miliárd eur na drogy, čím sa z trhu z drogami stáva hlavný zdroj príjmu pre skupiny organizovaného zločinu. Vyplýva to zo správy EÚ o drogách za rok 2019, ktorú v utorok zverejnili Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a Európska policajná agentúra (Europol).

Takmer dve pätiny z uvedenej sumy (39 percent - 11,6 miliardy eur) Európania vynakladajú na marihuanu, 31 percent (9,1 mld. eur) na kokaín, 25 percent na heroín a päť percent na amfetamíny a extázu (MDMA), píše sa v správe.

Ide už o tretí prehľad o situácii na európskom trhu s nezákonnými drogami, ktorý monitoruje drogovú problematiku od dodávateľských reťazcov a výroby až po distribúciu a predaj.

Skupiny organizovaného zločinu čoraz viac využívajú technologické a logistické inovácie na rozširovanie svojich aktivít a zvyšovanie svojich príjmov. Súčasne sú drogy prístupnejšie pre spotrebiteľov, často aj prostredníctvom sociálnych médií a internetu.

Správa naznačila, že celková dostupnosť drog v EÚ zostáva "veľmi vysoká" a že spotrebitelia majú prístup k širokej škále produktov vysokej čistoty a vysokej účinnosti za stálych alebo klesajúcich cien.

Dôležitou prierezovou témou správy je vplyv výroby drog na životné prostredie vrátane odlesňovania a ukladania chemického odpadu, čo môže mať za následok ekologické poškodenie, bezpečnostné riziká a vysoké náklady na čistenie.

Správa tiež upriamila pozornosť na rastúce násilie a korupciu spojenú s aktivitami na trhu s drogami v EÚ. Autori zaznamenali eskaláciu násilností a ozbrojených konfrontácií medzi drogovými gangmi pôsobiacimi na kontinente. Príčinou je vývoj nových syntetických drog a zmeny tradičných dodávateľských trás, ktorými prúdia drogy do Európy, čo spôsobuje konflikty medzi zločineckými skupinami.

Internetový predaj syntetických opioidov napríklad vytvoril novú a nevítanú konkurenciu pre "tradičných" dodávateľov heroínu.

Správa poukázala na rastúci význam Európy ako cieľového trhu, ale aj ako producenta drog. Zdôraznil tiež prepojenosť drog s inými druhmi trestnej činnosti, ako sú obchodovanie s ľuďmi či terorizmus.

Obchod s drogami má tiež negatívne dôsledky na legálnu ekonomiku, keď pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z predaja narkotík oslabuje legálne pôsobiace podniky a podnikanie.

Autori správy v tejto súvislosti vyzvali európskych politikov na prijatie nových opatrení s cieľom čeliť rastúcemu trhu s drogami, ktorý má stále globálnejší charakter, je čoraz prepojenejší a jeho produkty sú vďaka digitálnym technológiám čím ďalej dostupnejšie.