Paríž 29. októbra (TASR) – Pandémia koronavírusu v roku 2020 spôsobila pokles v migrácii do krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o 30 percent. Migračné prúdy boli najnižšie od roku 2003. Uvádza sa to v správe OECD publikovanej vo štvrtok.

Pokles bol zaznamenaný pri všetkých druhoch migrácie, najviac u migrácie z rodinných dôvodov. Sťahovanie za prácou pokleslo o 24 percent. Aj geografické presuny zamestnancov v rámci firiem sa znížili o 53 percent.

Pandémia COVID-19 podľa správy zmazala doterajší pokrok krajín OECD v začleňovaní prisťahovalcov do spoločnosti. "Vlády by mali koordinovane konať, aby odvrátili trvalé dôsledky pandémie na integráciu migrantov, inak by to mohlo mať negatívne ekonomické následky a ohroziť spoločenskú súdržnosť," uvádza sa v stanovisku OECD.

Správa upozorňuje aj na prehĺbenie nerovností, ktoré sa prejavilo v prepúšťaní zamestnancov na základe ich pôvodu – prisťahovalcov prepúšťali z práce o viac než 3 percentá častejšie než domácich zamestnancov. Odstránenie nerovností v zamestnanosti medzi cudzincami a domácimi by pritom mohlo v tretine krajín zvýšiť celkový fiškálny príspevok migrantov k HDP o viac ako jednu tretinu percentuálneho bodu.

Fiškálne vplyvy migrantov sa v krajinách OECD líšia, celkovo však platí, že migranti platia na daniach a odvodoch viac, než od štátu dostávajú v podobe zdravotnej starostlivosti, vzdelania a sociálnych dávok.

Podľa OECD by mali vlády zahrnúť situáciu migrantov na pracovnom trhu do svojich popandemických plánov obnovy. Zamerať by sa mali tiež na ich lepšiu integráciu, ale aj zdravotnú starostlivosť pre nich, vzdelávanie a bývanie. Viac pozornosti by mali venovať aj oblastiam s vysokou koncentráciou migrantov. Usídľovanie sa v getách môže mať z dlhodobého hľadiska pre nich negatívne dôsledky pri učení sa miestneho jazyka či prístupe k lepšej práci, a to hlavne pre ženy. Segregácia môže ovplyvniť aj druhú generáciu prisťahovalcov, upozorňuje OECD.