Nussbergerová vo svojej správe uvádza, že ruský prezident Vladimir Putin má priamu kontrolu nad všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní.
Autor TASR
Viedeň 23. septembra (TASR) - Otvorené prenasledovanie občianskej spoločnosti v Rusku zo strany tamojšieho režimu dosiahlo za posledné mesiace novú vrcholnú úroveň. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tam došlo k nárastu represií voči opozícii, médiám i nezávislým organizáciám. Vyplýva to podľa agentúry DPA z najnovšej správy, ktorú pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vypracovala nemecká právnička Angelika Nussbergerová.
"Hlavná stratégia ruských úradov je postavená na zastrašovaní," uviedla Nussbergerová vo svojej analýze, ktorej zistenia prezentovala vo štvrtok vo Viedni. Vypracovaním tejto správy o ľudských právach, právnom štáte a demokracii v Rusku ju v júli poverilo 38 z 57 členských štátov OBSE, približuje DPA.
Moskva s ňou však spolupracovať odmietla, a nepovolila jej ani vycestovať do Ruska. Nussbergerovej analýza je založená na rozhovoroch s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ako aj bývalými či súčasnými ruskými činiteľmi, ktorí v nej pre ochranu ich bezpečnosti nie sú menovaní.
Nussbergerová vo svojej správe uvádza, že ruský prezident Vladimir Putin má priamu kontrolu nad všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Právnička dodáva, že od roku 2012, keď sa Putin po prestávke, počas ktorej bol premiérom, stal opätovne prezidentom, vzniklo v Rusku množstvo represívnych zákonov. Propaganda a násilie pritom medzičasom podľa jej správy vytvorili v tejto krajine "atmosféru strachu a zastrašovania".
Nussbergerová vyzvala OBSE, aby poskytla podporu ruským novinárom, ľudskoprávnym aktivistom či právnikom, ktorí pre obavy o svoju bezpečnosť utiekli do zahraničia. Zároveň odporučila, aby Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve vymenovala experta, ktorý bude tzv. ruským pozorovateľom.
"Hlavná stratégia ruských úradov je postavená na zastrašovaní," uviedla Nussbergerová vo svojej analýze, ktorej zistenia prezentovala vo štvrtok vo Viedni. Vypracovaním tejto správy o ľudských právach, právnom štáte a demokracii v Rusku ju v júli poverilo 38 z 57 členských štátov OBSE, približuje DPA.
Moskva s ňou však spolupracovať odmietla, a nepovolila jej ani vycestovať do Ruska. Nussbergerovej analýza je založená na rozhovoroch s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ako aj bývalými či súčasnými ruskými činiteľmi, ktorí v nej pre ochranu ich bezpečnosti nie sú menovaní.
Nussbergerová vo svojej správe uvádza, že ruský prezident Vladimir Putin má priamu kontrolu nad všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Právnička dodáva, že od roku 2012, keď sa Putin po prestávke, počas ktorej bol premiérom, stal opätovne prezidentom, vzniklo v Rusku množstvo represívnych zákonov. Propaganda a násilie pritom medzičasom podľa jej správy vytvorili v tejto krajine "atmosféru strachu a zastrašovania".
Nussbergerová vyzvala OBSE, aby poskytla podporu ruským novinárom, ľudskoprávnym aktivistom či právnikom, ktorí pre obavy o svoju bezpečnosť utiekli do zahraničia. Zároveň odporučila, aby Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve vymenovala experta, ktorý bude tzv. ruským pozorovateľom.