Brusel 20. júla (TASR) - Správa Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2021 oceňuje snahy Slovenska pokročiť v boji proti korupcii a zaistení väčšej transparentnosti v oblasti médií.

Komisia skonštatovala, že Slovensko pokračovalo v dôležitom úsilí o zlepšenie nezávislosti, integrity, kvality a efektívnosti súdnictva, čo uviedla aj v správe o právnom štáte z roku 2020.

Podľa EK parlament SR schválil v decembri zmeny v ústave a vykonávacích právnych predpisov týkajúcich sa súdneho systému, najmä Ústavného súdu a Súdnej rady - a vidieť aj zvýšené úsilie zamerané na riešenie korupcie v súdnictve. EK ocenila, že bol ustanovený Najvyšší správny súd a že sa uvažuje o správnych súdoch, ako aj fakt, že nový generálny prokurátor a špeciálny prokurátor boli zvolení transparentným postupom. "Tieto reformy odrážajú úsilie o zlepšenie justičného systému a je dôležité, aby ich implementácia zohľadňovala príslušné európske normy na zabezpečenie nezávislosti súdnictva," uvádza sa v správe eurokomisie.

To je podľa EK dôležité aj vzhľadom na to, že úroveň vnímania nezávislosti súdnictva zostáva medzi širokou verejnosťou nízka, hoci sa zlepšila z pohľadu podnikového sektora. Ak 30 percent spoločností na Slovensku vníma úroveň nezávislosti súdnictva ako "dobrú alebo veľmi dobrú" (v roku 2020 to bolo 15 percent), rovnaký názor má len 28 percent občanov SR, pričom 65 percent Slovákov vníma nezávislosť súdov ako "skôr zlú alebo zlú", čo platilo aj vo vlaňajšej správe eurokomisie.

EK skonštatovala, že úsilie úradov potlačiť korupciu sa výrazne zvýšilo, čo sa prejavilo pri vyšetrovaní a stíhaní mnohých prípadov korupcie na vysokej úrovni, a ocenila zriadenie Úradu pre ochranu oznamovateľov, ktorý začne fungovať od 1. septembra 2021. Podľa EK sa schopnosť odhaľovať a vyšetrovať korupčné trestné činy dá posilniť investíciami do špecializácie, analytických znalostí a školení o integrite pre Národnú kriminálnu agentúru. Malý pokrok však EK vníma pri prevencii korupcie, čo môže zlepšiť zavedenie plánovaných právnych predpisov o lobovaní, majetkových priznaniach najvyšších predstaviteľov, konfliktoch záujmov poslancov a verejnom obstarávaní.

V indexe vnímania korupcie z roku 2020 bolo Slovensko na 49. priečke zo 100 sledovaných krajín, 17. priečke v EÚ a 60. priečke v celosvetovom meradle.

Financovanie politických strán na Slovensku je transparentné, napriek tomu by sa mohol dohľad v tejto oblasti ešte posilniť, odkázala správa exekutívy EÚ.

V oblasti médií EK uviedla, že Rada pre vysielanie a retransmisiu funguje autonómne a jej nezávislosť je zaručená, problémom sú príležitostné politické nominácie. Komisia za najvyššie riziko považuje nedostatok regulácie v oblasti médií a ako krok dopredu vníma snahy o revíziu zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré zavedú rámec na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií a zavedenie ustanovení o transparentnosti vlastníckej štruktúry a skutočných vlastníkov médií. To má zabrániť vysokej koncentrácii vlastníctva na televíznom a rozhlasovom trhu.

Pokiaľ ide o systém bŕzd a protiváh, na Slovensku treba zlepšiť legislatívny proces dôraznejším zapájaním zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, na čo EK upozornila už v správe z roku 2020. Komisia zobrala na vedomie, že v prípravnej fáze je novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zobrala na vedomie aj kritiku súvisiacu s nedávnou ústavnou reformou, ktorá zmenila znenie ústavy a zakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavnosť ústavných zákonov. Komisia taktiež vyjadrila obavy z financovania určitých mimovládnych organizácií, najmä však finančné obmedzenia pre organizácie pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti.