Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa sa tiež vracia k vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky v roku 2018.
Autor TASR
Washington 20. marca (TASR) - Na "izolované prípady" korupcie vo vysokej politike, ale aj na násilie či nenávistné prejavy voči Rómom a národnostným či rasovým menšinám a osobám LGBTQI+ na Slovensku upozornilo vo svojej výročnej správe o stave ľudských práv vo svete za rok 2022 americké ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR.
Ministerstvo poukázalo na októbrový teroristický útok v bare Tepláreň, ale všimlo si aj to, že ho odsúdili politickí predstavitelia z celého spektra. Členovia komunity LGBTQI+ však následne informovali o viacerých slovných či fyzických útokoch voči nim.
"Právny štát, boj proti korupcii a transparentnosť patrili k hlavným prioritám vlády, pričom došlo k istému pokroku v reformnom úsilí aj snahách brať na zodpovednosť osoby zapletené do korupcie," zdôrazňuje správa.
"V bezpečnostných zložkách ostala problémom beztrestnosť," píše sa v správe. Tá spresňuje, že inšpekcia ministerstva vnútra SR zamietla alebo odložila väčšinu podaní obviňujúcich policajtov či väzenských dozorcov z ublíženia na zdraví. Počet podaní proti policajtom však počas piatich rokov postupne klesal – zo 184 sťažností v roku 2016 na 87 v roku 2021. Menej bolo aj sťažností na príslušníkov justičnej a väzenskej stráže – v roku 2020 ich bolo 44, o rok neskôr iba 25.
Správa spomína aj samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe, kde bol za údajnú korupciu. Tento prípad "spustil celospoločenskú diskusiu o podmienkach v slovenských väzniciach". Americké ministerstvo pripomína, že osobitná komisia nezistila v tomto prípade zlé zaobchádzanie zo strany dozorcov. Oceňuje však, že Slovensko zaviedlo novelu zákona upravujúcu podmienky väzby.
Vracia sa tiež k vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky v roku 2018, ale aj prípadu "známej novinárky, ktorá v roku 2021 informovala, že niekoľko dní ju sledovali neznámi ľudia". Vyšetrovanie tohto prípadu neprinieslo žiadne výsledky.
Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijal slovenský parlament zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý dočasne umožnil orgánom zablokovať škodlivý obsah na internete vrátane závažných dezinformácií. "V súlade s týmito právomocami zablokoval v marci Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) do 30. júna štyri prominentné dezinformačné webstránky známe šírením proruských naratívov," píše sa v správe. Platnosť tohto dočasného opatrenia bola napokon predĺžená do konca septembra.
"Odborníci aj opozícia kritizovali toto vládne opatrenie za netransparentnosť, vágne právne vymedzenie a vysoký potenciál zneužitia a cenzúry," upozorňuje správa. NBÚ rozhodnutie zablokovať uvedené webstránky nezdôvodnil s poukázaním na legislatívne prekážky, dodáva americké ministerstvo.
Ministerstvo poukázalo na októbrový teroristický útok v bare Tepláreň, ale všimlo si aj to, že ho odsúdili politickí predstavitelia z celého spektra. Členovia komunity LGBTQI+ však následne informovali o viacerých slovných či fyzických útokoch voči nim.
"Právny štát, boj proti korupcii a transparentnosť patrili k hlavným prioritám vlády, pričom došlo k istému pokroku v reformnom úsilí aj snahách brať na zodpovednosť osoby zapletené do korupcie," zdôrazňuje správa.
"V bezpečnostných zložkách ostala problémom beztrestnosť," píše sa v správe. Tá spresňuje, že inšpekcia ministerstva vnútra SR zamietla alebo odložila väčšinu podaní obviňujúcich policajtov či väzenských dozorcov z ublíženia na zdraví. Počet podaní proti policajtom však počas piatich rokov postupne klesal – zo 184 sťažností v roku 2016 na 87 v roku 2021. Menej bolo aj sťažností na príslušníkov justičnej a väzenskej stráže – v roku 2020 ich bolo 44, o rok neskôr iba 25.
Správa spomína aj samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe, kde bol za údajnú korupciu. Tento prípad "spustil celospoločenskú diskusiu o podmienkach v slovenských väzniciach". Americké ministerstvo pripomína, že osobitná komisia nezistila v tomto prípade zlé zaobchádzanie zo strany dozorcov. Oceňuje však, že Slovensko zaviedlo novelu zákona upravujúcu podmienky väzby.
Vracia sa tiež k vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky v roku 2018, ale aj prípadu "známej novinárky, ktorá v roku 2021 informovala, že niekoľko dní ju sledovali neznámi ľudia". Vyšetrovanie tohto prípadu neprinieslo žiadne výsledky.
Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijal slovenský parlament zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý dočasne umožnil orgánom zablokovať škodlivý obsah na internete vrátane závažných dezinformácií. "V súlade s týmito právomocami zablokoval v marci Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) do 30. júna štyri prominentné dezinformačné webstránky známe šírením proruských naratívov," píše sa v správe. Platnosť tohto dočasného opatrenia bola napokon predĺžená do konca septembra.
"Odborníci aj opozícia kritizovali toto vládne opatrenie za netransparentnosť, vágne právne vymedzenie a vysoký potenciál zneužitia a cenzúry," upozorňuje správa. NBÚ rozhodnutie zablokovať uvedené webstránky nezdôvodnil s poukázaním na legislatívne prekážky, dodáva americké ministerstvo.
