Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Bielorusku vypukli po prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých si bieloruský líder Alexandr Lukašenko zaistil šieste funkčné obdobie, masové protivládne protesty.
Autor TASR
Ženeva 3. marca (TASR) - Už aj tak nepriaznivá situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku sa ďalej zhoršuje, varovala expertka Organizácie Spojených národov (OSN) Anas Marinová. Uviedla to piatkovým vynesením rozsudku nad bieloruským aktivistom a nositeľom Nobelovej ceny za mier Alesom Biaľackim. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Situáciu v oblasti ľudských práv (v Bielorusku) hodnotím tak, že sa dramaticky zhoršuje. Ide to od zlého k horšiemu," uviedla Marinová, ktorá je osobitá spravodajkyňou OSN pre Bielorusko.
V Bielorusku vypukli po prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých si bieloruský líder Alexandr Lukašenko zaistil šieste funkčné obdobie, masové protivládne protesty. Bieloruské úrady ich však za pomoci tvrdých represií potlačili.
Väčšie protesty sa v Bielorusku nekonali už vyše dva roky, "pretože nezávislé hlasy v krajine boli (medzičasom) už celkom umlčané," uviedla Marinová.
Zároveň poukázala na to, že v Bielorusku je momentálne "vyše 1400 politických väzňov a za uplynulé tri roky muselo ukončiť svoje pôsobenie vyše 700 organizácií občianskej spoločnosti." Podľa bieloruskej asociácie novinárov je v súčasnosti v tejto postsovietskej republike zadržiavaných aj 32 novinárov a pracovníkov médií.
"Som naďalej veľmi znepokojená systematickým... trestaním uplatňovania slobody prejavu," povedala Marinová.
Príkladom týchto praktík je podľa nej očakávaný prísny piatkový verdikt v prípade s Biaľackim, zakladateľom ľudskoprávnej organizácie Viasna. Podľa predstaviteľky Viasny sa očakáva, že Biaľacki dostane trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, ktorý žiada prokuratúra. Jeho spolupracovníci by mali dostať nižšie tresty.
"Je veľmi znepokojujúce, že úrady kriminalizujú prácu vo sfére ľudských práv v čase, keď je... najviac potrebná," uviedla Marinová, ktorú citovala agentúra AFP.
"Situáciu v oblasti ľudských práv (v Bielorusku) hodnotím tak, že sa dramaticky zhoršuje. Ide to od zlého k horšiemu," uviedla Marinová, ktorá je osobitá spravodajkyňou OSN pre Bielorusko.
V Bielorusku vypukli po prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých si bieloruský líder Alexandr Lukašenko zaistil šieste funkčné obdobie, masové protivládne protesty. Bieloruské úrady ich však za pomoci tvrdých represií potlačili.
Väčšie protesty sa v Bielorusku nekonali už vyše dva roky, "pretože nezávislé hlasy v krajine boli (medzičasom) už celkom umlčané," uviedla Marinová.
Zároveň poukázala na to, že v Bielorusku je momentálne "vyše 1400 politických väzňov a za uplynulé tri roky muselo ukončiť svoje pôsobenie vyše 700 organizácií občianskej spoločnosti." Podľa bieloruskej asociácie novinárov je v súčasnosti v tejto postsovietskej republike zadržiavaných aj 32 novinárov a pracovníkov médií.
"Som naďalej veľmi znepokojená systematickým... trestaním uplatňovania slobody prejavu," povedala Marinová.
Príkladom týchto praktík je podľa nej očakávaný prísny piatkový verdikt v prípade s Biaľackim, zakladateľom ľudskoprávnej organizácie Viasna. Podľa predstaviteľky Viasny sa očakáva, že Biaľacki dostane trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, ktorý žiada prokuratúra. Jeho spolupracovníci by mali dostať nižšie tresty.
"Je veľmi znepokojujúce, že úrady kriminalizujú prácu vo sfére ľudských práv v čase, keď je... najviac potrebná," uviedla Marinová, ktorú citovala agentúra AFP.
