Lukašenko, keď vhodil v nedeľu svoj hlasovací lístok do urny, vyhlásil, že nechce stratiť kontrolu nad krajinou a neželá si ani chaos v nej.
Autor TASR
Londýn/Minsk 10. augusta (TASR) - Bieloruský politológ Arťom Šrajbman tvrdí, že oficiálnym výsledkom volieb v Bielorusku neverí takmer nikto. "Možno len neveľká skupina prívržencov vlády," uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.
Reagoval tým na exit polls prezidentských volieb v Bielorusku, z ktorých vyplýva, že ich opäť vyhral Alexandr Lukašenko so 79,7 percentami hlasov. Jeho najväčšia rivalka, Svitlana Cichanovská, dostala vo voľbách podporu od 6,8 percenta voličov.
Médiá informovali, že vo volebných miestnostiach vo vojenských útvaroch mal Lukašenko podporu až 82 percent hlasujúcich.
Podľa Šrajbmana "82 (percent) je nereálna cifra, maximum je 35 percent za podmienky, že Lukašenkovi voliči šli voliť aktívne, čo však nevieme".
Lukašenko, keď vhodil v nedeľu svoj hlasovací lístok do urny, vyhlásil, že nechce stratiť kontrolu nad krajinou a neželá si ani chaos v nej.
Vyslaním policajných jednotiek do ulíc bieloruských miest po skončení hlasovania dal Lukašenko podľa AFP najavo, že opozícii nedovolí spochybniť svoju moc. V tomto kontexte sa mnohí politológovia obávajú zintenzívnenia represií voči opozícii a Lukašenkovým odporcom.
"Každý, kto si je vedomý Lukašenkovej neúprosnosti a zaujíma sa o Bielorusko, si musí v najbližších dňoch robiť starosti o bieloruský národ," uviedol analytik Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá (IISS) Nigel Gould-Davies, ktorý v minulosti pôsobil aj ako britský veľvyslanec v Minsku.
V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995. Demonštrácie zvolávané opozíciou boli doteraz vždy potlačené alebo rozohnané. Zdá sa, že zmenu pomerov v Bielorusku neprinesú ani tieto prezidentské voľby, konštatovala AFP.
Reagoval tým na exit polls prezidentských volieb v Bielorusku, z ktorých vyplýva, že ich opäť vyhral Alexandr Lukašenko so 79,7 percentami hlasov. Jeho najväčšia rivalka, Svitlana Cichanovská, dostala vo voľbách podporu od 6,8 percenta voličov.
Médiá informovali, že vo volebných miestnostiach vo vojenských útvaroch mal Lukašenko podporu až 82 percent hlasujúcich.
Podľa Šrajbmana "82 (percent) je nereálna cifra, maximum je 35 percent za podmienky, že Lukašenkovi voliči šli voliť aktívne, čo však nevieme".
Lukašenko, keď vhodil v nedeľu svoj hlasovací lístok do urny, vyhlásil, že nechce stratiť kontrolu nad krajinou a neželá si ani chaos v nej.
Vyslaním policajných jednotiek do ulíc bieloruských miest po skončení hlasovania dal Lukašenko podľa AFP najavo, že opozícii nedovolí spochybniť svoju moc. V tomto kontexte sa mnohí politológovia obávajú zintenzívnenia represií voči opozícii a Lukašenkovým odporcom.
"Každý, kto si je vedomý Lukašenkovej neúprosnosti a zaujíma sa o Bielorusko, si musí v najbližších dňoch robiť starosti o bieloruský národ," uviedol analytik Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá (IISS) Nigel Gould-Davies, ktorý v minulosti pôsobil aj ako britský veľvyslanec v Minsku.
V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995. Demonštrácie zvolávané opozíciou boli doteraz vždy potlačené alebo rozohnané. Zdá sa, že zmenu pomerov v Bielorusku neprinesú ani tieto prezidentské voľby, konštatovala AFP.