Napriek tomu, že podľa prieskumu väčšina Srbov inklinuje k Rusku, chcú byť členským štátom Európskej únie.
Autor TASR
Belehrad 2. januára (TASR) - Srbi majú radšej Rusko než Európsku úniu, väčšina však chce vstup svojej krajiny do EÚ kvôli vnímaným výhodám, vyplýva z dnes zverejneného prieskumu spoločnosti Ipsos Strategic Marketing pre agentúru Beta s podporou EÚ. Informovala o tom agentúra DPA.
Pozitívne sa vyjadrilo na adresu Ruska 52 percent z opýtaných Srbov. EÚ vníma pozitívne 32, Spojené štáty 12 a NATO iba šesť percent opýtaných.
V prieskume spred 11 mesiacov vnímalo Rusko priaznivo 46 percent Srbov, EÚ 27 percent.
Ak by sa hlasovanie o vstupe do EÚ konalo v súčasnosti, 54 percent z respondentov by členstvo podporilo, 25 by bolo proti.
Hoci väčšina z opýtaných uviedla, že má radšej Rusko než EÚ, 70 percent z nich by uprednostnilo, aby ich deti žili v únii. Iba 23 percent si zvolilo Rusko.
Približne 63 až 70 percent očakáva od členstva v únii zníženie nezamestnanosti a korupcie, zlepšenie ekonomickej situácie, vzdelávania, systému zdravotníctva a justície a rozvoj infraštruktúry.
Len malá časť z respondentov však preukázala dostatočné znalosti ohľadne vývoja vzťahov medzi Srbskom a EÚ. Iba 24 percent vedelo, že Srbsko otvorilo prístupové rokovania s úniou pred rokom.
Rozporuplné postoje voči Rusku a Západu zosilneli počas juhoslovanských vojen v 90. rokoch. Mnohí Srbi sa cítili byť zradení Západom, ktorý podľa nich nadržiaval ich nepriateľom.
Povojnové súdne procesy so srbskými lídrami pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ako aj spor o Kosovo, ktoré sa odtrhlo od Srbska, iba prehĺbili nedôveru Srbov voči Západu.
Vnímanie Moskvy ako tradičného spojenca sa medzitým posilnilo v dôsledku ruskej diplomatickej podpory Srbska v rôznych otázkach vrátane kosovskej.
Pozitívne sa vyjadrilo na adresu Ruska 52 percent z opýtaných Srbov. EÚ vníma pozitívne 32, Spojené štáty 12 a NATO iba šesť percent opýtaných.
V prieskume spred 11 mesiacov vnímalo Rusko priaznivo 46 percent Srbov, EÚ 27 percent.
Ak by sa hlasovanie o vstupe do EÚ konalo v súčasnosti, 54 percent z respondentov by členstvo podporilo, 25 by bolo proti.
Hoci väčšina z opýtaných uviedla, že má radšej Rusko než EÚ, 70 percent z nich by uprednostnilo, aby ich deti žili v únii. Iba 23 percent si zvolilo Rusko.
Približne 63 až 70 percent očakáva od členstva v únii zníženie nezamestnanosti a korupcie, zlepšenie ekonomickej situácie, vzdelávania, systému zdravotníctva a justície a rozvoj infraštruktúry.
Len malá časť z respondentov však preukázala dostatočné znalosti ohľadne vývoja vzťahov medzi Srbskom a EÚ. Iba 24 percent vedelo, že Srbsko otvorilo prístupové rokovania s úniou pred rokom.
Rozporuplné postoje voči Rusku a Západu zosilneli počas juhoslovanských vojen v 90. rokoch. Mnohí Srbi sa cítili byť zradení Západom, ktorý podľa nich nadržiaval ich nepriateľom.
Povojnové súdne procesy so srbskými lídrami pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ako aj spor o Kosovo, ktoré sa odtrhlo od Srbska, iba prehĺbili nedôveru Srbov voči Západu.
Vnímanie Moskvy ako tradičného spojenca sa medzitým posilnilo v dôsledku ruskej diplomatickej podpory Srbska v rôznych otázkach vrátane kosovskej.