Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Zahraničie

Srbská premiérka nevylučuje nasadenie armády v Kosove

Srbská premiérka Ana Brnabičová, archívne foto. Foto: TASRAP

V Kosove ovládanom etnickými Albáncami žije približne 120.000 etnických Srbov. Väčšina z nich zostáva verná Belehradu a je proti vytvoreniu armády, dodala AFP.

Belehrad 5. decembra (TASR) - Srbská premiérka Ana Brnabičová vyjadrila v stredu nádej, že Belehrad sa nebude musieť uchýliť k vojne ako odpovedi na kroky Kosova smerujúce k vytvoreniu vlastnej armády. Informovala o tom agentúra AFP.

"Dúfam, že nikdy nebudeme musieť použiť našu armádu, ale v tejto chvíli je to jedna z možností, pretože sa nemôžeme prizerať na nové etnické čistky," uviedla Brnabičová, pričom podľa AFP mala na mysli čistky Srbov.

Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinil v utorok Prištinu z toho, že smerovaním k vytvoreniu vlastnej armády sa snaží "vyhnať Srbov z Kosova".

V Kosove ovládanom etnickými Albáncami žije približne 120.000 etnických Srbov. Väčšina z nich zostáva verná Belehradu a je proti vytvoreniu armády, dodala AFP.

Aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyjadril v stredu obavy z plánovanej transformácie kosovských bezpečnostných síl na armádu.

"Takýto krok je zle načasovaný. Je v rozpore s odporúčaniami mnohých spojencov NATO a môže mať vážne dôsledky pre budúcu euroatlantickú integráciu Kosova," vyhlásil Stoltenberg po schôdzke s ministrami zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli.

Stoltenberg podľa agentúry DPA varoval, že Severoatlantická rada bude zrejme musieť opätovne preskúmať úroveň angažovanosti NATO v Kosove (KFOR).

Predseda kosovského parlamentu Kadri Veselji v pondelok oznámil, že kosovská národná armáda bude oficiálne zriadená 14. decembra.

"Oficiálne budeme mať kosovskú armádu 14. decembra, čo je dátum, keď bude kosovský parlament hlasovať o návrhu zákona o transformácii bezpečnostných síl na armádu," uviedol Veselji.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko odvtedy neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska.

Brusel považuje normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom za kľúčovú podmienku prípadného budúceho členstva oboch krajín v EÚ.