Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledkom dohody je okrem normalizácie ekonomických vzťahov aj to, že Belehrad presunie svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema a Priština uzná Izrael.
Autor TASR
Belehrad 22. septembra (TASR) - Obchodné komory Srbska a Kosova sa v utorok dohodli na vytvorení tímu, ktorého úlohou bude pracovať na implementácii spoločných projektov v oblasti infraštruktúry, energetiky a cestovného ruchu. Informovala o tom agentúra AP.
Obe krajiny sa začiatkom septembra počas stretnutia svojich najvyšších predstaviteľov v Bielom dome dohodli, že budú pracovať na normalizácii ekonomických vzťahov.
K podpísaniu dohody o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny došlo v rezidencii amerického veľvyslanca v Belehrade. Okrem srbskej a kosovskej delegácie tam bol prítomný aj Richard Grenell, osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre rokovania medzi Srbskom a Kosovom, ktorý v pondelok zavítal do kosovskej metropoly Priština.
V reakcii na podpísanie dohody Grenell v utorok na tlačovej konferencii v Belehrade uviedol, že "takáto symbolika je dôležitá, ale nám ide v prvom rade o vytváranie pracovných miest".
Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Avdullah Hoti sa nedávno po dvojdňových rokovaniach s predstaviteľmi americkej vlády dohodli, že budú spolupracovať v ekonomických otázkach, aby do svojich krajín pritiahli investície a vytvorili pracovné miesta.
Výsledkom dosiahnutej dohody je okrem normalizácie ekonomických vzťahov aj to, že Belehrad presunie svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema a Priština uzná Izrael.
Tento pokrok vo vzťahoch oboch krajín sa pertraktuje ako diplomatický úspech prezidenta USA Donalda Trumpa pred novembrovými prezidentskými voľbami V USA. Grenell v utorok v Belehrade povedal, že dosiahnutie dohody o ekonomickej spolupráci medzi Srbskom a Kosovom bolo možné najmä vďaka tomu, že Trump veril v úspech svojej iniciatívy na Balkáne.
Americký diplomat dodal, že zloženie jeho delegácie, v ktorej majú zastúpenie vplyvné vládne agentúry a bankové inštitúcie, svedčí o tom, že pozornosť vlády Spojených štátov je plne sústredená na Srbsko a Kosovo.
Grenell vyzval obyvateľov oboch krajín, aby "nás brali na zodpovednosť, ak po slovách na papieri nebude nasledovať masívne vytváranie pracovných miest, hospodársky rozvoj, pocit nádeje a istota pre rodiny, ktoré zostanú žiť v tomto regióne".
Srbsko a jeho bývalá provincia Kosovo mali desiatky rokov neriešené územné spory, ktoré v rokoch 1998-99 prerástli do vojny. Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo svoju nezávislosť od Srbska, čo však Belehrad neuznáva. Táto otázka zostáva zdrojom napätia na Balkáne — nestabilnom európskom regióne, kde o vplyv bojujú aj Rusko a Čína.
Nezávislosť Kosova uznala zhruba polovica členských štátov OSN, medzi ktorými je okrem USA aj väčšina členských štátov EÚ. Na druhej strane odmietavý postoj Srbska k nezávislosti Kosova podporujú napríklad Rusko, Čína, India a Izrael. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ — Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
EÚ sprostredkúva srbsko-kosovské rozhovory už viac ako jedno desaťročie, pričom kladie dôraz na ich politickú rovinu, zatiaľ čo dialóg pod záštitou USA je zameraný na hospodársky rozvoj.
Obe krajiny sa začiatkom septembra počas stretnutia svojich najvyšších predstaviteľov v Bielom dome dohodli, že budú pracovať na normalizácii ekonomických vzťahov.
K podpísaniu dohody o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny došlo v rezidencii amerického veľvyslanca v Belehrade. Okrem srbskej a kosovskej delegácie tam bol prítomný aj Richard Grenell, osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre rokovania medzi Srbskom a Kosovom, ktorý v pondelok zavítal do kosovskej metropoly Priština.
V reakcii na podpísanie dohody Grenell v utorok na tlačovej konferencii v Belehrade uviedol, že "takáto symbolika je dôležitá, ale nám ide v prvom rade o vytváranie pracovných miest".
Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Avdullah Hoti sa nedávno po dvojdňových rokovaniach s predstaviteľmi americkej vlády dohodli, že budú spolupracovať v ekonomických otázkach, aby do svojich krajín pritiahli investície a vytvorili pracovné miesta.
Výsledkom dosiahnutej dohody je okrem normalizácie ekonomických vzťahov aj to, že Belehrad presunie svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema a Priština uzná Izrael.
Tento pokrok vo vzťahoch oboch krajín sa pertraktuje ako diplomatický úspech prezidenta USA Donalda Trumpa pred novembrovými prezidentskými voľbami V USA. Grenell v utorok v Belehrade povedal, že dosiahnutie dohody o ekonomickej spolupráci medzi Srbskom a Kosovom bolo možné najmä vďaka tomu, že Trump veril v úspech svojej iniciatívy na Balkáne.
Americký diplomat dodal, že zloženie jeho delegácie, v ktorej majú zastúpenie vplyvné vládne agentúry a bankové inštitúcie, svedčí o tom, že pozornosť vlády Spojených štátov je plne sústredená na Srbsko a Kosovo.
Grenell vyzval obyvateľov oboch krajín, aby "nás brali na zodpovednosť, ak po slovách na papieri nebude nasledovať masívne vytváranie pracovných miest, hospodársky rozvoj, pocit nádeje a istota pre rodiny, ktoré zostanú žiť v tomto regióne".
Srbsko a jeho bývalá provincia Kosovo mali desiatky rokov neriešené územné spory, ktoré v rokoch 1998-99 prerástli do vojny. Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo svoju nezávislosť od Srbska, čo však Belehrad neuznáva. Táto otázka zostáva zdrojom napätia na Balkáne — nestabilnom európskom regióne, kde o vplyv bojujú aj Rusko a Čína.
Nezávislosť Kosova uznala zhruba polovica členských štátov OSN, medzi ktorými je okrem USA aj väčšina členských štátov EÚ. Na druhej strane odmietavý postoj Srbska k nezávislosti Kosova podporujú napríklad Rusko, Čína, India a Izrael. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ — Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
EÚ sprostredkúva srbsko-kosovské rozhovory už viac ako jedno desaťročie, pričom kladie dôraz na ich politickú rovinu, zatiaľ čo dialóg pod záštitou USA je zameraný na hospodársky rozvoj.
