80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Szalay-Bobrovniczky po stretnutí s Vučičom uviedol, že podpísaná dohoda pozdvihla spoluprácu medzi oboma krajinami na ešte vyššiu úroveň.
Autor TASR
Belehrad 1. apríla (TASR) — Srbský minister obrany Bratislav Gašič a jeho maďarský náprotivok Krištof Szalay-Bobrovniczky podpísali v utorok v Belehrade dohodu o bilaterálnej vojenskej spolupráci medzi rezortmi obrany oboch krajín na rok 2025. Dohoda okrem iného počíta so zvýšením počtu spoločných vojenských aktivít, informuje TASR na základe správ agentúr MTI, Tanjug a DPA.
Na ceremoniáli sa zúčastnili aj srbský prezident Aleksandar Vučič a náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl Srbska generál Milan Mojsilovič.
Szalay-Bobrovniczky po stretnutí s Vučičom uviedol, že podpísaná dohoda pozdvihla spoluprácu medzi oboma krajinami na ešte vyššiu úroveň. Vyjadril presvedčenie, že Maďarsko dokáže pomôcť modernizácii a celkovému rozvoju Srbska. Pre Maďarsko je Srbsko najdôležitejším bilaterálnym vojenským partnerom, ktorý nie je členom NATO ani EÚ, zdôraznil.
Szalay-Bobrovniczky pripomenul, že strategické partnerstvo Srbska a Maďarska sa v roku 2023 rozšírilo o obrannú a vojenskú spoluprácu. Podľa dohody podpísanej v utorok obe krajiny budú mať v tomto roku 79 spoločných vojenských aktivít oproti vlaňajším 48 vrátane medzinárodného cvičenia pre dobrovoľných záložníkov a výcviku v streľbe.
Vučič povedal, že vo vojenskej oblasti spolupracuje Srbsko najintenzívnejšie práve s Maďarskom. V roku 1999 počas balkánskych vojen „práve vďaka predsedovi vlády Viktorovi Orbánovi nemohlo NATO začať pozemný útok proti vtedajšej Juhoslávii“.
„O celých 26 rokov neskôr majú obe strany príležitosť vybudovať mimoriadne úzke strategické väzby, ďalej prehĺbiť spoluprácu a priblížiť sa k vytvoreniu vojenskej aliancie,“ konštatoval srbský prezident. Poďakoval sa Maďarsku za to, že stojí pri Srbsku „v ťažkých aj dobrých časoch“, a ubezpečil, že Budapešť sa môže vždy spoľahnúť na podporu Srbska.
Chorvátsko a Albánsko, ktoré sú členmi NATO, uzavreli v polovici marca dohodu o vojenskej spolupráci s Kosovom. Vučič tieto krajiny obvinil, že dohoda ohrozuje regionálnu stabilitu. Vzťahy medzi Belehradom a Prištinou sú napäté od roku 2008, keď Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
Na ceremoniáli sa zúčastnili aj srbský prezident Aleksandar Vučič a náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl Srbska generál Milan Mojsilovič.
Szalay-Bobrovniczky po stretnutí s Vučičom uviedol, že podpísaná dohoda pozdvihla spoluprácu medzi oboma krajinami na ešte vyššiu úroveň. Vyjadril presvedčenie, že Maďarsko dokáže pomôcť modernizácii a celkovému rozvoju Srbska. Pre Maďarsko je Srbsko najdôležitejším bilaterálnym vojenským partnerom, ktorý nie je členom NATO ani EÚ, zdôraznil.
Szalay-Bobrovniczky pripomenul, že strategické partnerstvo Srbska a Maďarska sa v roku 2023 rozšírilo o obrannú a vojenskú spoluprácu. Podľa dohody podpísanej v utorok obe krajiny budú mať v tomto roku 79 spoločných vojenských aktivít oproti vlaňajším 48 vrátane medzinárodného cvičenia pre dobrovoľných záložníkov a výcviku v streľbe.
Vučič povedal, že vo vojenskej oblasti spolupracuje Srbsko najintenzívnejšie práve s Maďarskom. V roku 1999 počas balkánskych vojen „práve vďaka predsedovi vlády Viktorovi Orbánovi nemohlo NATO začať pozemný útok proti vtedajšej Juhoslávii“.
„O celých 26 rokov neskôr majú obe strany príležitosť vybudovať mimoriadne úzke strategické väzby, ďalej prehĺbiť spoluprácu a priblížiť sa k vytvoreniu vojenskej aliancie,“ konštatoval srbský prezident. Poďakoval sa Maďarsku za to, že stojí pri Srbsku „v ťažkých aj dobrých časoch“, a ubezpečil, že Budapešť sa môže vždy spoľahnúť na podporu Srbska.
Chorvátsko a Albánsko, ktoré sú členmi NATO, uzavreli v polovici marca dohodu o vojenskej spolupráci s Kosovom. Vučič tieto krajiny obvinil, že dohoda ohrozuje regionálnu stabilitu. Vzťahy medzi Belehradom a Prištinou sú napäté od roku 2008, keď Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
