Srbsko a Kosovo sa dohodou zaviazali, že si vzájomne nebudú podkopávať úsilie o integráciu do EÚ a nebudú podnecovať k takémuto počínaniu ani iné štáty.
Autor TASR
Bratislava 9. júna (TASR) - Na začatie realizácie dohody medzi Srbskom a Kosovom do začiatku júnového summitu EÚ zostáva dostatok času. Avšak predstavitelia oboch krajín nemôžu sedieť so založenými rukami a myslieť si, že uzavretím dohody si svoju povinnosť splnili. Pre TASR to uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
"Celý rad členských krajín únie uvítalo dohodu, ale chcú mať istotu, že neostane iba mŕtvym slovom na papieri. Preto musia využiť čas do summitu na rozbehnutie procesu implementácie, aby bolo jasné, že to myslia vážne," podčiarkol.
Niektoré štáty avizujú, že na summite 27.-28. júna dajú zelenú otvoreniu prístupových rokovaní s Belehradom, až keď uvidia konkrétne kroky na realizáciu jej obsahu. "Takže s jej implementáciou treba bezodkladne začať," zdôraznil.
Na otázku, čo v prípade, ak sa prístupové rokovania otvoria, avšak obe krajiny svoje záväzky prestanú vykonávať, reagoval, že rokovania sa vždy môžu spomaliť alebo pozastaviť. "To nie je raketa, ktorú vystrelíte a potom ju už nekontrolujete. V týchto kategóriách ale nechcem uvažovať," poznamenal.
V prípade Belehradu, ktorý sa k dohode staval rezervovane, zohrala podľa Lajčáka dôležitú úlohu európska perspektíva, keďže sa krajina ocitla na pokraji izolácie. Rovnako to bolo vedomie, že kosovský problém sám od seba nezmizne. Dodal, že súčasné srbské vedenie týmto prijalo ťažké, odvážne, ale zodpovedné rozhodnutie voči budúcnosti krajiny.
Kosovskí Srbi však dohodu oficiálne odmietajú, pričom chcú vyhlásiť nezávislosť a pričleniť sa k Srbsku. Lajčák je presvedčený, že k takému niečomu nepríde. Po svojich rozhovoroch, ktoré absolvoval 4. júna, nadobudol dojem, že proces chápania rozhodnutia Belehradu o podpísaní dohody zo strany kosovských Srbov pokročil. "Koniec-koncov sa nemôžu vymedzovať voči Belehradu, pretože by nemali šancu obstáť ako komunita," konštatoval s tým, že predstavitelia srbskej vlády investovali veľa času a úsilia, aby vysvetlili kosovským Srbom, prečo je pre nich táto dohoda dobrá.
Ako pokračoval, ich prvotné reakcie boli síce dosť odmietavé, ale postupne prevažuje racionálny prístup a možnosť vytvorenia združenia srbských samospráv. "To, že v okresoch s väčšinovým srbským obyvateľstvom budú do značnej miery ovplyvňovať výber policajných veliteľov a sudcov im dáva možnosti, ktoré doteraz nemali. Doteraz nerešpektovali kosovské inštitúcie ani zákony a z pohľadu kosovských inštitúcií boli zase oni nelegitímni," ozrejmil Lajčák.
Srbsko a Kosovo sa dohodou, ktorú 19. apríla parafovali premiéri Ivica Dačič a Hashim Thaci, zaviazali, že si vzájomne nebudú podkopávať úsilie o integráciu do EÚ a nebudú podnecovať k takémuto počínaniu ani iné štáty. Okrem nej však existujú aj predchádzajúce dohody, ktoré vynegociovala bývalá vláda. Ide napríklad o dohodu o hraničných priechodoch.
"Celý rad členských krajín únie uvítalo dohodu, ale chcú mať istotu, že neostane iba mŕtvym slovom na papieri. Preto musia využiť čas do summitu na rozbehnutie procesu implementácie, aby bolo jasné, že to myslia vážne," podčiarkol.
Niektoré štáty avizujú, že na summite 27.-28. júna dajú zelenú otvoreniu prístupových rokovaní s Belehradom, až keď uvidia konkrétne kroky na realizáciu jej obsahu. "Takže s jej implementáciou treba bezodkladne začať," zdôraznil.
Na otázku, čo v prípade, ak sa prístupové rokovania otvoria, avšak obe krajiny svoje záväzky prestanú vykonávať, reagoval, že rokovania sa vždy môžu spomaliť alebo pozastaviť. "To nie je raketa, ktorú vystrelíte a potom ju už nekontrolujete. V týchto kategóriách ale nechcem uvažovať," poznamenal.
V prípade Belehradu, ktorý sa k dohode staval rezervovane, zohrala podľa Lajčáka dôležitú úlohu európska perspektíva, keďže sa krajina ocitla na pokraji izolácie. Rovnako to bolo vedomie, že kosovský problém sám od seba nezmizne. Dodal, že súčasné srbské vedenie týmto prijalo ťažké, odvážne, ale zodpovedné rozhodnutie voči budúcnosti krajiny.
Kosovskí Srbi však dohodu oficiálne odmietajú, pričom chcú vyhlásiť nezávislosť a pričleniť sa k Srbsku. Lajčák je presvedčený, že k takému niečomu nepríde. Po svojich rozhovoroch, ktoré absolvoval 4. júna, nadobudol dojem, že proces chápania rozhodnutia Belehradu o podpísaní dohody zo strany kosovských Srbov pokročil. "Koniec-koncov sa nemôžu vymedzovať voči Belehradu, pretože by nemali šancu obstáť ako komunita," konštatoval s tým, že predstavitelia srbskej vlády investovali veľa času a úsilia, aby vysvetlili kosovským Srbom, prečo je pre nich táto dohoda dobrá.
Ako pokračoval, ich prvotné reakcie boli síce dosť odmietavé, ale postupne prevažuje racionálny prístup a možnosť vytvorenia združenia srbských samospráv. "To, že v okresoch s väčšinovým srbským obyvateľstvom budú do značnej miery ovplyvňovať výber policajných veliteľov a sudcov im dáva možnosti, ktoré doteraz nemali. Doteraz nerešpektovali kosovské inštitúcie ani zákony a z pohľadu kosovských inštitúcií boli zase oni nelegitímni," ozrejmil Lajčák.
Srbsko a Kosovo sa dohodou, ktorú 19. apríla parafovali premiéri Ivica Dačič a Hashim Thaci, zaviazali, že si vzájomne nebudú podkopávať úsilie o integráciu do EÚ a nebudú podnecovať k takémuto počínaniu ani iné štáty. Okrem nej však existujú aj predchádzajúce dohody, ktoré vynegociovala bývalá vláda. Ide napríklad o dohodu o hraničných priechodoch.