Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Belehrade to v reakcii na novinársku otázku na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom českej diplomacie Janom Kohoutom vyhlásil srbský premiér Ivica Dačič.
Autor TASR
Belehrad 19. septembra (TASR) - Srbsko sa nemieni pripojiť k žiadnemu vojenskému zoskupeniu. Ak by sa vynorila otázka členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO), potom by o ňom v plebiscite rozhodovali občania. V Belehrade to v reakcii na novinársku otázku na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom českej diplomacie Janom Kohoutom vyhlásil srbský premiér Ivica Dačič.
"Srbsko je vojensky neutrálne, ak by sa táto otázka objavila, potom o nej v referende rozhodne obyvateľstvo, ale to nie je podmienkou pre naše pripojenie sa k Európskej únii," povedal Dačič.
Ďalej pripomenul, že jeho krajina má zlé skúsenosti s vojenskými zoskupeniami, čo však neznamená, že by nechcela udržiavať dobré vzťahy s NATO, respektíve že by nemala s alianciou spoločné ciele v Kosove, napríklad pri zachovaní mieru, stability a bezpečnosti.
Srbsko je nástupníckou krajinou Juhoslávie, ktorá sa aj v období studenej vojny výrazne angažovala v hnutí nezúčastnených.
Iba sedem rokov po leteckých úderoch NATO, ktoré boli reakciou na krviprelievanie v Kosove v roku 1999, sa Srbsko stalo súčasťou programu Partnerstvo za mier a podpísalo dohodu o spolupráci s NATO, v ktorej sa zaviazalo k početným reformám.
Srbi sú však podľa viacerých prieskumov verejnej mienky z uplynulých rokov proti vstupu svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Ako vyplýva z informácií na webe českého rezortu zahraničných vecí, Jan Kohout sa počas jednodňovej pracovnej návštevy Srbska stretol aj s vicepremiérom Aleksandarom Vučičom, svojím rezortným partnerom Ivanom Mrkičom, ministrom financií Lazarom Krstičom a ministerkou energetiky Zoranou Mihajlovičovou.
Na rokovaniach ubezpečil o záujme a podpore Prahy smerovaniu Belehradu do EÚ a zasadil sa za prehĺbenie vzájomnej spolupráce v ekonomickej sfére a konkrétne príležitosti pre českých investorov v Srbsku.
Srbská strana deklarovala záujem o investície v oblasti energetiky, výstavby železničných i cestných koridorov alebo vodohospodárskych projektov. Konkrétne sa hovorilo napríklad o modernizácii železničného koridoru Niš-Dimitrovgrad, ale aj o projekte tepelnej elektrárne.
Kohouta, ktorý sa Belehradu poďakoval za dobre fungujúcu podporu českých krajanov, sprevádzala skupina podnikateľov.
"Srbsko je vojensky neutrálne, ak by sa táto otázka objavila, potom o nej v referende rozhodne obyvateľstvo, ale to nie je podmienkou pre naše pripojenie sa k Európskej únii," povedal Dačič.
Ďalej pripomenul, že jeho krajina má zlé skúsenosti s vojenskými zoskupeniami, čo však neznamená, že by nechcela udržiavať dobré vzťahy s NATO, respektíve že by nemala s alianciou spoločné ciele v Kosove, napríklad pri zachovaní mieru, stability a bezpečnosti.
Srbsko je nástupníckou krajinou Juhoslávie, ktorá sa aj v období studenej vojny výrazne angažovala v hnutí nezúčastnených.
Iba sedem rokov po leteckých úderoch NATO, ktoré boli reakciou na krviprelievanie v Kosove v roku 1999, sa Srbsko stalo súčasťou programu Partnerstvo za mier a podpísalo dohodu o spolupráci s NATO, v ktorej sa zaviazalo k početným reformám.
Srbi sú však podľa viacerých prieskumov verejnej mienky z uplynulých rokov proti vstupu svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Ako vyplýva z informácií na webe českého rezortu zahraničných vecí, Jan Kohout sa počas jednodňovej pracovnej návštevy Srbska stretol aj s vicepremiérom Aleksandarom Vučičom, svojím rezortným partnerom Ivanom Mrkičom, ministrom financií Lazarom Krstičom a ministerkou energetiky Zoranou Mihajlovičovou.
Na rokovaniach ubezpečil o záujme a podpore Prahy smerovaniu Belehradu do EÚ a zasadil sa za prehĺbenie vzájomnej spolupráce v ekonomickej sfére a konkrétne príležitosti pre českých investorov v Srbsku.
Srbská strana deklarovala záujem o investície v oblasti energetiky, výstavby železničných i cestných koridorov alebo vodohospodárskych projektov. Konkrétne sa hovorilo napríklad o modernizácii železničného koridoru Niš-Dimitrovgrad, ale aj o projekte tepelnej elektrárne.
Kohouta, ktorý sa Belehradu poďakoval za dobre fungujúcu podporu českých krajanov, sprevádzala skupina podnikateľov.
