Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci kosovského parlamentu schválili v piatok tri návrhy zákonov o transformácii bezpečnostných síl na armádu, čo je krok, ktorý podporujú Spojené štáty.
Autor TASR
Belehrad 14. decembra (TASR) - Srbská vláda odsúdila piatkové rozhodnutie parlamentu v Prištine o vzniku kosovskej armády. Poľutovanie v tejto súvislosti vyjadrila aj Európska únia, informovala agentúra AP.
Poslanci kosovského parlamentu schválili v piatok tri návrhy zákonov o transformácii bezpečnostných síl na armádu, čo je krok, ktorý podporujú Spojené štáty. Hlasovanie bojkotovali zástupcovia srbskej menšiny.
Podľa riaditeľa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djuriča považuje Belehrad kosovskú armádu za "nezákonnú, okupačnú ozbrojenú formáciu". Djurič súčasne varoval kosovských Srbov, aby do nej nevstupovali, inak im budú hroziť právne postihy.
Vznik kosovskej armády je podľa neho v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré ukončili vojnu v Kosove z rokov 1998-99. Mierové jednotky NATO v Kosove (KFOR) by podľa neho mali zabrániť akýmkoľvek akciám kosovskej armády a odzbrojiť jej príslušníkov.
Djurič tiež varoval, že Belehrad by mohol vyhlásiť Kosovo za okupované územie a súčasne odsúhlasiť použitie srbských ozbrojených síl.
Kosovskí lídri sa naopak pokúšajú Srbsko ubezpečiť, že vznik armády nepredstavuje hrozbu pre mier v regióne. "Kosovská armáda nebude nikdy použitá proti nim (Srbom)," vyhlásil premiér Ramush Haradinaj. Srbská armáda bude mať podľa neho v kosovskej armáde "nového partnera".
Kosovský prezident Hashim Thaci zase zdôraznil, že nová armáda bude "multietnická, profesionálna a bude slúžiť všetkým občanom, (napomáhať udržaniu) mieru v Kosove, v regióne a kdekoľvek vo svete, ak bude o to požiadaná".
Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová vyjadrila nad rozhodnutím kosovských poslancov poľutovanie. Únia sa podľa nej zhoduje s NATO v názore, že mandát súčasných kosovských bezpečnostných síl "by sa mal meniť len prostredníctvom inkluzívneho a postupného procesu v súlade s ústavou Kosova".
EÚ považuje normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom za kľúčovú podmienku prípadného budúceho členstva oboch krajín v EÚ.
Podobne ako Mogheriniová sa predtým vyslovil aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, podľa ktorého je krok kosovského parlamentu "veľmi zle načasovaný".
Poslanci kosovského parlamentu schválili v piatok tri návrhy zákonov o transformácii bezpečnostných síl na armádu, čo je krok, ktorý podporujú Spojené štáty. Hlasovanie bojkotovali zástupcovia srbskej menšiny.
Podľa riaditeľa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djuriča považuje Belehrad kosovskú armádu za "nezákonnú, okupačnú ozbrojenú formáciu". Djurič súčasne varoval kosovských Srbov, aby do nej nevstupovali, inak im budú hroziť právne postihy.
Vznik kosovskej armády je podľa neho v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré ukončili vojnu v Kosove z rokov 1998-99. Mierové jednotky NATO v Kosove (KFOR) by podľa neho mali zabrániť akýmkoľvek akciám kosovskej armády a odzbrojiť jej príslušníkov.
Djurič tiež varoval, že Belehrad by mohol vyhlásiť Kosovo za okupované územie a súčasne odsúhlasiť použitie srbských ozbrojených síl.
Kosovskí lídri sa naopak pokúšajú Srbsko ubezpečiť, že vznik armády nepredstavuje hrozbu pre mier v regióne. "Kosovská armáda nebude nikdy použitá proti nim (Srbom)," vyhlásil premiér Ramush Haradinaj. Srbská armáda bude mať podľa neho v kosovskej armáde "nového partnera".
Kosovský prezident Hashim Thaci zase zdôraznil, že nová armáda bude "multietnická, profesionálna a bude slúžiť všetkým občanom, (napomáhať udržaniu) mieru v Kosove, v regióne a kdekoľvek vo svete, ak bude o to požiadaná".
Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová vyjadrila nad rozhodnutím kosovských poslancov poľutovanie. Únia sa podľa nej zhoduje s NATO v názore, že mandát súčasných kosovských bezpečnostných síl "by sa mal meniť len prostredníctvom inkluzívneho a postupného procesu v súlade s ústavou Kosova".
EÚ považuje normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom za kľúčovú podmienku prípadného budúceho členstva oboch krajín v EÚ.
Podobne ako Mogheriniová sa predtým vyslovil aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, podľa ktorého je krok kosovského parlamentu "veľmi zle načasovaný".
