Podľa najnovšej správy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Srbsko zaostáva pri stíhaní vojnových zločinov a podozrivé osoby vo významnom postavení doteraz nepostavilo pred súd.
Autor TASR
Belehrad 26. novembra (TASR) - Viac ako desať rokov po tom, čo Srbsko začalo stíhať vojnové zločiny, sa Belehrad chystá prijať svoju prvú komplexnú stratégiu stíhania zločinov spáchaných počas balkánskych vojen v 90. rokoch.
Srbské ministerstvo spravodlivosti dnes pre spravodajský portál Balkan Insight uviedlo, že prvý návrh Národnej stratégie stíhania vojnových zločinov bude zverejnený do konca decembra. Potom bude predmetom verejnej diskusie a napokon poslaný vláde na schválenie.
"Stratégia by mala pokrývať všetky relevantné otázky ohľadne vyšetrovania a stíhania vojnových zločinov," uviedlo ministerstvo. Viac podrobnosti o obsahu stratégie neposkytlo.
Sandra Orlovičová, riaditeľka belehradského Strediska pre humanitárne právo, ktorá pomáhala úradom pripraviť oficiálnu verziu dokumentu, povedala, že hlavným cieľom stratégie by malo byť zabránenie beztrestnosti vojnových zločinov. Národná stratégia by mala podľa nej vyriešiť hlavné trhliny pri stíhaní vojnových zločinov - chabú efektivitu stíhania, kolísavé kritéria súdov a nefunkčný systém ochrany svedkov.
Podľa najnovšej správy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Srbsko zaostáva pri stíhaní vojnových zločinov a podozrivé osoby vo významnom postavení doteraz nepostavilo pred súd. Správa OBSE ďalej konštatuje, že srbské špecializované inštitúcie na stíhanie vojnových zločinov "sú predmetom politického tlaku už od svojho vzniku".
Za posledných 13 rokov, odkedy fungujú, bolo obvinených 162 ľudí. V rokoch 2003-2014 sa konalo 49 súdnych procesov, z ktorých sa len 27 skončilo konečným verdiktom - odsúdených bolo 60 percent z obžalovaných.
Srbské ministerstvo spravodlivosti dnes pre spravodajský portál Balkan Insight uviedlo, že prvý návrh Národnej stratégie stíhania vojnových zločinov bude zverejnený do konca decembra. Potom bude predmetom verejnej diskusie a napokon poslaný vláde na schválenie.
"Stratégia by mala pokrývať všetky relevantné otázky ohľadne vyšetrovania a stíhania vojnových zločinov," uviedlo ministerstvo. Viac podrobnosti o obsahu stratégie neposkytlo.
Sandra Orlovičová, riaditeľka belehradského Strediska pre humanitárne právo, ktorá pomáhala úradom pripraviť oficiálnu verziu dokumentu, povedala, že hlavným cieľom stratégie by malo byť zabránenie beztrestnosti vojnových zločinov. Národná stratégia by mala podľa nej vyriešiť hlavné trhliny pri stíhaní vojnových zločinov - chabú efektivitu stíhania, kolísavé kritéria súdov a nefunkčný systém ochrany svedkov.
Podľa najnovšej správy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Srbsko zaostáva pri stíhaní vojnových zločinov a podozrivé osoby vo významnom postavení doteraz nepostavilo pred súd. Správa OBSE ďalej konštatuje, že srbské špecializované inštitúcie na stíhanie vojnových zločinov "sú predmetom politického tlaku už od svojho vzniku".
Za posledných 13 rokov, odkedy fungujú, bolo obvinených 162 ľudí. V rokoch 2003-2014 sa konalo 49 súdnych procesov, z ktorých sa len 27 skončilo konečným verdiktom - odsúdených bolo 60 percent z obžalovaných.