Belehrad 24. marca (TASR) - Srbsko si dnes pripomína 13 rokov od začiatku bombardovania vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) zo strany členských krajín NATO.
Srbskí predstavitelia vrátane prezidenta Borisa Tadiča si výročie náletov pripomenuli kladením vencov a účasťou na spomienkovej bohoslužbe v kostole sv. Marka v Belehrade. Bombardovanie bolo zločinom voči jednej krajine a národu, povedal Tadič.
Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, pripomenul srbský spravodajský server RTS.
Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.
Bombardovanie trvalo 78 dní
Nálety sa skončili 10. júna prijatím rezolúcie číslo 1244 na pôde BR OSN. Dôvodom na začatie útokov boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove. Clark neskôr vo svojej knihe Vedenie modernej vojny priznal, že plánovanie vzdušnej operácie NATO proti JZR bolo "v plnom prúde už v polovici júna 1998", teda rok pred jeho začatím, uviedol RTS.
Bombardovanie, ktoré nepretržite trvalo 78 dní, spôsobilo ťažké poškodenie miestnej infraštruktúry, hospodárskych objektov, škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok.
Žena sa zúčastňuje spomienkovej omše pre obete leteckého bombardovania 24. marca 2012 v Belehrade.Foto: TASR/AP Vyhlásenie vojnového stavu
Po začiatku náletov 24. marca 1999 o 19.45 h vyhlásila vtedajšia juhoslovanská vláda pod vedením vtedajšieho autoritatívneho prezidenta Slobodana Miloševiča vojnový stav.
V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa počas 11 týždňov útokov nestalo terčom bombardérov. Územie Čiernej Hory, ktorá bola v tom čase súčasťou štátneho zväzku, bolo od väčších útokov ušetrené.
Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel bolo vykonaných 2300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku, 1150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420.000 projektilov s celkovou váhou 22.000 ton.
NATO zhodilo na územie JZR aj 37.000 kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu. NATO útočilo na JZR z lodí na Jadrane a zo štyroch leteckých základní v Taliansku.
Pri niektorých operáciách nasadilo aj strategické bombardéry, ktoré štartovali so základní v západnej Európe a USA. Srbskej armáde sa počas vojny podarilo zostreliť dve lietadlá, stroj typu F-16 a americké supermoderné "neviditeľné" lietadlo F-17, ako aj zajať troch nepriateľských vojakov.
Dohoda v Kumanove
Akciu NATO nazvala vtedajšia juhoslovanská vláda agresiou. Vojna sa skončila prijatím rezolúcie 1244 a podpísaním vojensko-technickej dohody v Kumanove, v ktorej bolo zakotvené stiahnutie srbských jednotiek z územia Kosova a príchod zahraničných vojakov do juhosrbskej provincie. Žena sa dotýka nového pamätníka pre obete krvavých balkánskych vojen z 90. rokov 24. marca 2012 v Belehrade.Foto: TASR/AP
Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12 500 ľudí, uviedol RTS.
Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím munície s obsahom ochudobneného uránu.
Najviac vojakov aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Nemecka, Francúzska, Talianska a USA. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) opustilo Kosovo od príchodu zahraničných jednotiek v lete 1999 približne 250.000 Srbov a Rómov. Do provincie sa vrátilo 800.000 Albáncov.
V početných incidentoch po skončení vojny a odchode srbských jednotiek zahynulo podľa albánskych zdrojov asi 500 ľudí a unesených bolo približne 200. Podľa srbských zdrojov uniesli od začiatku náletov asi 1500 Nealbáncov.
Objavili sa aj závažné obvinenia z obchodu s orgánmi zajatcov z Kosova, na ktorom sa údajne podieľali lídri Kosovskej oslobodzovacej armády vrátane súčasného premiéra Hashima Thaciho, a ktorý prebiehal po príchode zahraničných jednotiek do Kosova.
