Tieto názory expertov sprostredkoval dnes belehradský denník Večernje Novosti.
Autor TASR
Belehrad 16. augusta (TASR) - Veľmociam by nevyhovovalo usporiadanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, pretože by po ukončení pretrvávajúceho sporu stratili vplyv v regióne. Tieto názory expertov sprostredkoval dnes belehradský denník Večernje Novosti.
Podľa rovnakých zdrojov preto ani Ruská federácia, ani Spojené štáty nehľadia s radosťou na iniciatívu srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, v zmysle ktorej by na konci medzinárodných konzultácií malo byť usporiadanie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
"Veľkí hráči" sú podľa názoru Aleksandara Gajiča z belehradského inštitútu pre európske štúdie zainteresovaní na zachovaní status quo, pretože ak sa obe strany definitívne a v plnej miere zmieria, potom oni nebudú môcť v budúcnosti hrať úlohu sprostredkovateľov a zmierovateľov a prídu tak o vplyv v regióne.
Podľa experta však veľmociam nevyhovuje ani priame rokovanie oboch strán bez žiadosti o pomoc zo zahraničia, pretože aj to vedie k oslabeniu ich vplyvu.
"Nemecku napríklad vyhovuje skôr, ak sa táto otázka usporiada ešte pred pričlenením Srbska do Únie, aby Belehrad nepreniesol spor s Kosovom do EÚ. USA však nechcú stabilnú Úniu a sú zainteresované na tom, aby sa Srbsko stalo členskou krajinou EÚ s otvorenou kosovskou otázkou," mienil srbský odborník.
Stanovisko Ruskej federácie je naproti tomu pružné a jednoznačne nie je namierené proti dialógu. Moskva si však uvedomuje, že ak strany pri rokovaniach učinia isté ústupky, potom môže k ďalším dôjsť aj v iných oblastiach a použité princípy bude možné aplikovať sťaby príklad v iných častiach planéty. Gajič nešpecifikoval oblasti, v ktorých by mohlo dôjsť k ďalším ústupkom, avšak môže to znamenať napríklad približovanie sa krajiny k NATO či pripojenie sa Srbska k sankciám uvaleným medzinárodným spoločenstvom na Ruskú federáciu.
Politický analytik Dejan Vuk Stankovič zdôraznil naopak, že veľmoci nie sú proti istým riešeniam, ale skôr proti zomknutiu národa v homogénny celok. Cieľom iniciatívy srbského prezidenta je dosiahnutie riešenia, ktoré by upevnilo jednotu národa, kým cieľom veľmocí je rozdelenosť, pretože svoje ciele dokážu podstatne jednoduchšie dosiahnuť, ak jestvujú v krajine vnútropolitické "boje".
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko odvtedy neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska. Aleksandar Vučič avizoval národné konzultácie s cieľom nájsť trvalé riešenie situácie okolo Kosova, ktoré by vylúčilo možnosť konfliktov.
Podľa rovnakých zdrojov preto ani Ruská federácia, ani Spojené štáty nehľadia s radosťou na iniciatívu srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, v zmysle ktorej by na konci medzinárodných konzultácií malo byť usporiadanie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
"Veľkí hráči" sú podľa názoru Aleksandara Gajiča z belehradského inštitútu pre európske štúdie zainteresovaní na zachovaní status quo, pretože ak sa obe strany definitívne a v plnej miere zmieria, potom oni nebudú môcť v budúcnosti hrať úlohu sprostredkovateľov a zmierovateľov a prídu tak o vplyv v regióne.
Podľa experta však veľmociam nevyhovuje ani priame rokovanie oboch strán bez žiadosti o pomoc zo zahraničia, pretože aj to vedie k oslabeniu ich vplyvu.
"Nemecku napríklad vyhovuje skôr, ak sa táto otázka usporiada ešte pred pričlenením Srbska do Únie, aby Belehrad nepreniesol spor s Kosovom do EÚ. USA však nechcú stabilnú Úniu a sú zainteresované na tom, aby sa Srbsko stalo členskou krajinou EÚ s otvorenou kosovskou otázkou," mienil srbský odborník.
Stanovisko Ruskej federácie je naproti tomu pružné a jednoznačne nie je namierené proti dialógu. Moskva si však uvedomuje, že ak strany pri rokovaniach učinia isté ústupky, potom môže k ďalším dôjsť aj v iných oblastiach a použité princípy bude možné aplikovať sťaby príklad v iných častiach planéty. Gajič nešpecifikoval oblasti, v ktorých by mohlo dôjsť k ďalším ústupkom, avšak môže to znamenať napríklad približovanie sa krajiny k NATO či pripojenie sa Srbska k sankciám uvaleným medzinárodným spoločenstvom na Ruskú federáciu.
Politický analytik Dejan Vuk Stankovič zdôraznil naopak, že veľmoci nie sú proti istým riešeniam, ale skôr proti zomknutiu národa v homogénny celok. Cieľom iniciatívy srbského prezidenta je dosiahnutie riešenia, ktoré by upevnilo jednotu národa, kým cieľom veľmocí je rozdelenosť, pretože svoje ciele dokážu podstatne jednoduchšie dosiahnuť, ak jestvujú v krajine vnútropolitické "boje".
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko odvtedy neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska. Aleksandar Vučič avizoval národné konzultácie s cieľom nájsť trvalé riešenie situácie okolo Kosova, ktoré by vylúčilo možnosť konfliktov.