Belehrad/Hamburg 3. júla (TASR) - V Srbsku sa referendum o vstupe krajiny do Európskej únie neuskutoční, a to bez ohľadu na množstvo iniciatív, ktoré sa v tejto súvislosti objavili alebo objavia. Vyplýva to zo slov srbského premiéra Aleksandara Vučiča v exkluzívnom rozhovore pre nemecký nedeľník Bild am Sonntag.

Srbský premiér na otázku opierajúcu sa o informácie, podľa ktorých ruský prezident Vladimir Putin uplatňuje svoj vplyv v Srbsku, aby krajina usporiadala referendum o EÚ, uviedol: "Neviem nič o Putinovi, ale viem, že niekoľko srbských strán to verejne požaduje. Moja odpoveď je v tomto prípade veľmi jasná. Žiadne referendum sa neuskutoční." A to bez ohľadu na počet iniciatív, dodal.

Predseda srbskej vlády súčasne v zdôvodnení pripomenul, že pred nedávnymi voľbami, v ktorých získal absolútnu väčšinu hlasov, občanom jasne uviedol, že strategickým cieľom je dostať sa do únie. "Urobíme teraz všetko pre to, aby sme dosiahli tento cieľ. Ak túto cestu opustíme, dostane sa Srbsko na nesprávnu dráhu," zdôraznil Vučič.

Podľa jeho slov jestvujú totiž v krajine mnohé hlúpe a nebezpečné idey a ak v Srbsku vypukne kríza, pohltí celý región. Potom môžu vzplanúť staré konflikty, poznamenal a priznal, že najväčšie obavy má z prípadných protiunijných nálad v Srbsku.

Rozhodnutia, napríklad to o neotvorení ďalších kapitol prístupových rokovaní, živia podľa srbského premiéra nacionalistické sily v krajine, a to aj s ohľadom na fakt, že v doterajších etapách procesu rokovaní Srbsko obstálo lepšie ako iní. "Ľudia tomu nerozumejú," podčiarkol Aleksandar Vučič.

Na margo kľúčovej úlohy Srbska na balkánskej migračnej trase Vučič povedal, že na rozdiel od Chorvátska jeho krajina nepristúpi k budovaniu plota. "Neverím na múry a ploty", vyhlásil a pripomenul arabské príslovie, v zmysle ktorého máš po tom, čo ktosi hodí do teba kameňom, dve možnosti: postaviť múr alebo most. "Osobne by som si vždy zvolil druhú z možností. Sme pripravení akceptovať aj systém kvót pre prijatie utečencov," vyhlásil srbský premiér.

Podľa jeho názoru musia niektoré členské krajiny únie prestať s egoizmom, ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu. "Musíme nájsť spoločného menovateľa v tejto kríze," podčiarkol.

V tejto súvislosti ocenil hostiteľ, ktorý v Belehrade prijal zástupcov nemeckého periodika, aj úlohu a počiny spolkovej kancelárky Angely Merkelovej. Súčasne pripustil, že napríklad v súvislosti s partnerstvom s Ankarou nebol tak optimistický, avšak šéfka nemeckej vlády to vedela lepšie ako on.

Predseda srbskej vlády pripustil, že tam, kde sa vynárajú sťažnosti, tam jestvujú aj problémy, čo má však podľa jeho názoru v prípade slobody tlače "menej do činenia s cenzúrou, ako s nedostatkom profesionality na novinárskej i na našej strane". O miere slobody tlače svedčí, ako pripomenul, aj fakt, že tlač tak zle píše o vláde.

Na otázku o vlastnej minulosti v politike a zásadnej premene z ultranacionalistu v službách exprezidenta Slobodana Miloševiča na poste ministra informácií na presvedčeného Európana, čo kritici označujú za čistý oportunizmus, Aleksandar Vučič konštatoval, že takto uvažujúci ľudia nechcú akceptovať, že je úspešný. "Myslím to vážne a väčšina Srbov mi verí. Áno, urobil som strašné chyby, ale ich priznávam. Je to zlé? Je lepšie sa zmeniť, ako sa držať nesprávnych ideí," zdôraznil Aleksandar Vučič. Podľa vlastných slov je rád a hrdý na to, že prekonal postoj z obdobia, keď mal 25 rokov. Vtedy prisahal pomstu Chorvátom, ktorí počas druhej svetovej vojny zabili takmer všetkých mužov v jeho rodine, pričom mu kilometer štvorcový územia bol dôležitejší ako kvalita ľudského života.