Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Srbský prezident ocenil dobré vzťahy s Moskvou

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Gruško je jedným z najvyššie postavených ruských diplomatov, ktorí zavítali do Srbska, odkedy ruská armáda pred vyše dvomi rokmi vpadla na Ukrajinu.

Belehrad 3. júla (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Alexandrom Gruškom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Gruško je jedným z najvyššie postavených ruských diplomatov, ktorí zavítali do Srbska, odkedy ruská armáda pred vyše dvomi rokmi vpadla na Ukrajinu.

Vučič na sociálnej sieti Instagram napísal, že s Gruškom rokoval o bilaterálnych vzťahoch medzi Srbskom a Ruskom, pričom ich vyhodnotili ako veľmi dobré. Srbský líder vyjadril predovšetkým vďaku Moskve za jej "podporu územnej celistvosti Srbska aj v súvislosti s rezolúciou OSN k Srebrenici".

Gruško sa v rámci svojej dvojdňovej návštevy stretol aj s ministrom vnútra Ivicom Dačičom a s podpredsedom srbskej vlády Aleksandarom Vulinom, bývalým šéfom tajnej služby, ktorý je na sankčnom zozname Spojených štátov za svoje prepojenia na Rusko. Rokovali o súčasných "bezpečnostných záležitostiach a potrebe nepretržitej koordinácie medzi príslušnými bezpečnostnými inštitúciami".

Moskva dlhodobo odmieta uznať nezávislosť Kosova, ktoré ju vyhlásilo v roku 2008 od Srbska, a zároveň v máji hlasovala proti schváleniu rezolúcie, ktorou sa 11. júl vyhlasuje za medzinárodný deň na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995.

Srbsko sa dlhodobo usiluje vstúpiť do Európskej únie a v roku 2012 mu bol udelený štatút kandidátskej krajiny. Tento balkánsky štát je však takmer úplne závislý na plyne z Ruska. Hoci Belehrad na pôde OSN odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, voči Moskve odmietol zaviesť sankcie.

Brusel často vyjadruje obavy nad vzťahmi Srbska s Ruskom. Iba minulý týždeň minister zahraničných vecí členských štátov EÚ vyzvali svojich partnerov na západnom Balkáne, aby svoje postoje zosúladili so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell taktiež v tejto súvislosti vyhlásil, že úzke väzby na režim šéfa Kremľa Vladimira Putina "nie sú zlučiteľné" s budúcnosťou v EÚ.