Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vučiča čakalo v Chorvátsku vyše 1000 protestujúcich vojnových veteránov a nacionalistov, ktorí mávali chorvátskymi zástavami.
Autor TASR
Záhreb 12. februára (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič pricestoval v pondelok na dvojdňovú návštevu Chorvátska, ktorá je vnímaná ako pokus o posilnenie hospodárskych väzieb a riešenie niekoľkých pretrvávajúcich problémov zaťažujúcich vzťahy medzi oboma krajinami od vojny v 90. rokoch. Správu priniesla agentúra AP.
Vučiča čakalo v Chorvátsku vyše 1000 protestujúcich vojnových veteránov a nacionalistov, ktorí mávali chorvátskymi zástavami a niesli transparenty odsudzujúce Vučičov ultranacionalistický postoj počas bojov v rokoch 1991-1995. Tie vypukli po tom, ako Chorvátsko vyhlásilo nezávislosť od bývalej Juhoslávie, čo vyvolalo povstanie srbskej menšiny.
Vučič sa medzičasom stal proeurópskym reformátorom. Chorvátsko a Srbsko sú dvoma najväčšími zo siedmich bývalých juhoslovanských republík a zároveň nepriateľmi z čias balkánskej vojny, ktorá vypukla po rozpade federácie v roku 1991. Konflikt medzi nimi sa skončil v roku 1995 porážkou Belehradom podporovaných srbských povstalcov.
Chorvátski demonštranti v Záhrebe požadovali ospravedlnenie od Srbska, ktoré podporovalo svoju menšinu počas povstania s bilanciou 10.000 mŕtvych. V chorvátskej metropole panujú prísne bezpečnostné opatrenia vrátane nasadenia ostreľovačov na strechách domov pozdĺž trasy, ktorú Vučičova kolóna automobilov v Záhrebe absolvuje.
Srbský prezident sa stretne s najvyššími chorvátskymi činiteľmi, predstaviteľmi srbskej menšiny a duchovnými lídrami. Jeho návšteva bola naplánovaná už na vlaňajšok, zrušili ju však pre nezhody ohľadom viacerých otázok.
Konzervatívny chorvátsky premiér Andrej Plenkovič minulý týždeň uviedol, že Chorvátsko počas Vučičovej návštevy predostrie i otázku vojnových škôd. "Vojnové reparácie pútajú oprávnenú pozornosť verejnosti a návšteva prezidenta Vučiča bude príležitosťou na diskusiu na túto tému," povedal Plenkovič.
Plenkovič dodal, že široká dohoda o normalizácii vzťahov z roku 2006, ktorú mala do šiestich mesiacov nasledovať špeciálna dohoda o kompenzácii zničeného a poškodeného majetku, nebola dosiaľ podpísaná.
Ďalšími otvorenými problémami sú práva menšín, od vojny nezvestné osoby, pohraničné spory, spolupráca v oblasti spravodlivosti či vrátenie majetku odcudzeného počas konfliktu.
Vučiča čakalo v Chorvátsku vyše 1000 protestujúcich vojnových veteránov a nacionalistov, ktorí mávali chorvátskymi zástavami a niesli transparenty odsudzujúce Vučičov ultranacionalistický postoj počas bojov v rokoch 1991-1995. Tie vypukli po tom, ako Chorvátsko vyhlásilo nezávislosť od bývalej Juhoslávie, čo vyvolalo povstanie srbskej menšiny.
Vučič sa medzičasom stal proeurópskym reformátorom. Chorvátsko a Srbsko sú dvoma najväčšími zo siedmich bývalých juhoslovanských republík a zároveň nepriateľmi z čias balkánskej vojny, ktorá vypukla po rozpade federácie v roku 1991. Konflikt medzi nimi sa skončil v roku 1995 porážkou Belehradom podporovaných srbských povstalcov.
Chorvátski demonštranti v Záhrebe požadovali ospravedlnenie od Srbska, ktoré podporovalo svoju menšinu počas povstania s bilanciou 10.000 mŕtvych. V chorvátskej metropole panujú prísne bezpečnostné opatrenia vrátane nasadenia ostreľovačov na strechách domov pozdĺž trasy, ktorú Vučičova kolóna automobilov v Záhrebe absolvuje.
Srbský prezident sa stretne s najvyššími chorvátskymi činiteľmi, predstaviteľmi srbskej menšiny a duchovnými lídrami. Jeho návšteva bola naplánovaná už na vlaňajšok, zrušili ju však pre nezhody ohľadom viacerých otázok.
Konzervatívny chorvátsky premiér Andrej Plenkovič minulý týždeň uviedol, že Chorvátsko počas Vučičovej návštevy predostrie i otázku vojnových škôd. "Vojnové reparácie pútajú oprávnenú pozornosť verejnosti a návšteva prezidenta Vučiča bude príležitosťou na diskusiu na túto tému," povedal Plenkovič.
Plenkovič dodal, že široká dohoda o normalizácii vzťahov z roku 2006, ktorú mala do šiestich mesiacov nasledovať špeciálna dohoda o kompenzácii zničeného a poškodeného majetku, nebola dosiaľ podpísaná.
Ďalšími otvorenými problémami sú práva menšín, od vojny nezvestné osoby, pohraničné spory, spolupráca v oblasti spravodlivosti či vrátenie majetku odcudzeného počas konfliktu.
