Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Približne 23.000 žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení.
Autor TASR
Belehrad 11. júla (TASR) - Malé mestečko Srebrenica, ležiace na východe Bosny a Hercegoviny, sa stalo novodobým mementom. Počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine došlo v tomto meste a jeho okolí pred 25 rokmi - od 11. do 16. júla 1995 - k najhoršiemu krviprelievaniu na európskej pôde od druhej svetovej vojny, ktoré Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii označil za genocídu.
Keď sa na začiatku 90. rokov rozpadol mnohonárodnostný juhoslovanský štátny zväzok, rozhorela sa občianska vojna. V srebrenickej enkláve, ktorú vyhlásila v roku 1993 Bezpečnostná rada OSN za bezpečnú zónu, žilo počas vojny v bývalej Juhoslávii viac ako 40.000 Moslimov, z nich tvorili polovicu utečenci z okolitých obcí.
Predzvesťou toho, že sa schyľuje k obrovskej tragédii, boli slová vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej (RS) Radovana Karadžiča: "Budú sa brodiť po kolená v krvi," sľuboval Srebrenici.
Obyvateľov enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN. Dňa 11. júla 1995 dobyli Srebrenicu bosnianski Srbi, ktorým velil generál Ratko Mladič, a rozpútali tam peklo na zemi.
Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Približne 23.000 žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení.
Mužov nemilosrdne likvidovali – ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov – nikto však dodnes nevie určiť presný počet obetí tejto masakry. Číslo masových hrobov sa odhaduje na osemdesiat.
Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) v Haagu vznikol v roku 1993. Najhľadanejšieho balkánskeho vojnového zločinca Ratka Mladiča, prezývaného "mäsiar z Bosny", zodpovedného za viac ako 8000 obetí v Srebrenici a za ostreľovanie Sarajeva, sa podarilo chytiť až v máji 2011 na základe anonymného udania.
Neskrýval sa tak ako bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič - tomu sa darilo unikať spravodlivosti 12 rokov na jednom z belehradských sídlisk v prestrojení za vlasatého a bradatého ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
Nezamaskovaného Ratka Mladiča chytila srbská tajná služba v dedinke Lazarevo na severovýchode Srbska chudobného bez podpory a ochrany. Skrýval sa v dome svojho bratranca pod falošným menom Milorad Komadič.
Ratko Mladič, ktorý napísal jeden z najhroznejších a najkrvavejších príbehov vojny na Balkáne, bol odsúdený haagskym tribunálom v roku 2017 na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
V januári 2009 vyhlásil Európsky parlament 11. júl za Európsky deň spomienky na obete tejto genocídy. "Srebrenica je synonymom genocídy, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, a totálneho zlyhania medzinárodného spoločenstva, za ktoré sa dodnes hanbíme," povedal bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Keď sa na začiatku 90. rokov rozpadol mnohonárodnostný juhoslovanský štátny zväzok, rozhorela sa občianska vojna. V srebrenickej enkláve, ktorú vyhlásila v roku 1993 Bezpečnostná rada OSN za bezpečnú zónu, žilo počas vojny v bývalej Juhoslávii viac ako 40.000 Moslimov, z nich tvorili polovicu utečenci z okolitých obcí.
Predzvesťou toho, že sa schyľuje k obrovskej tragédii, boli slová vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej (RS) Radovana Karadžiča: "Budú sa brodiť po kolená v krvi," sľuboval Srebrenici.
Obyvateľov enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN. Dňa 11. júla 1995 dobyli Srebrenicu bosnianski Srbi, ktorým velil generál Ratko Mladič, a rozpútali tam peklo na zemi.
Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Približne 23.000 žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení.
Mužov nemilosrdne likvidovali – ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov – nikto však dodnes nevie určiť presný počet obetí tejto masakry. Číslo masových hrobov sa odhaduje na osemdesiat.
Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) v Haagu vznikol v roku 1993. Najhľadanejšieho balkánskeho vojnového zločinca Ratka Mladiča, prezývaného "mäsiar z Bosny", zodpovedného za viac ako 8000 obetí v Srebrenici a za ostreľovanie Sarajeva, sa podarilo chytiť až v máji 2011 na základe anonymného udania.
Neskrýval sa tak ako bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič - tomu sa darilo unikať spravodlivosti 12 rokov na jednom z belehradských sídlisk v prestrojení za vlasatého a bradatého ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
Nezamaskovaného Ratka Mladiča chytila srbská tajná služba v dedinke Lazarevo na severovýchode Srbska chudobného bez podpory a ochrany. Skrýval sa v dome svojho bratranca pod falošným menom Milorad Komadič.
Ratko Mladič, ktorý napísal jeden z najhroznejších a najkrvavejších príbehov vojny na Balkáne, bol odsúdený haagskym tribunálom v roku 2017 na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
V januári 2009 vyhlásil Európsky parlament 11. júl za Európsky deň spomienky na obete tejto genocídy. "Srebrenica je synonymom genocídy, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, a totálneho zlyhania medzinárodného spoločenstva, za ktoré sa dodnes hanbíme," povedal bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
