Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iránska vláda naznačila, že v podzemnom závode Fordú plánuje obohatiť urán až na úroveň 20 percent, čo je hodnota, ktorú dosiahol pred jadrovou dohodou z roku 2015.
Autor TASR
Brusel 4. januára (TASR) - Európska únia v pondelok varovala, že rozhodnutie Iránu opätovne začať s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent bude znamenať "značný odklon" od záväzkov Teheránu zakotvených v jadrovej dohode - Spoločnom komplexnom akčnom pláne (JCPOA) z roku 2015. Uviedla to tlačová agentúra AFP.
Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, pre médiá uviedol, že Európska komisia (EK) počká na informácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), kým sa rozhodne, aké kroky podnikne v tejto záležitosti. "MAAE je uznávaným nezávislým monitorovacím a overovacím orgánom pre iránsky jadrový program. Na základe jeho hodnotení vychádzame pri prijímaní našich rozhodnutí a našich krokov," spresnil Stano.
Iránska vláda naznačila, že v podzemnom závode Fordú plánuje obohatiť urán až na úroveň 20 percent, čo je hodnota, ktorú dosiahol pred jadrovou dohodou z roku 2015. Dohoda medzi Iránom a svetovými veľmocami - USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom - zaväzuje Teherán, aby výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
"To by bolo vysoko nad úrovňou 3,67 percenta stanovenou v Spoločnom komplexnom akčnom pláne. Ak k tomu dôjde, predstavovalo by to výrazný odklon od iránskych jadrových záväzkov v rámci JCPOA," povedal Stano pre médiá.
Podľa AFP by rozhodnutie Iránu malo "vážne dôsledky" na politiku nešírenia jadrových zbraní. V rámci JCPOA totiž Irán súhlasil s obmedzením svojho jadrového programu pod úroveň potrebnú na to, aby mohol vyrábať atómové bomby.
Spojené štáty v roku 2018 od dohody s Iránom odstúpili, avšak EÚ a ostatní signatári - Francúzsko, Británia, Nemecko, Rusko a Čína - sa túto dohodu snažili udržať pri živote.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, pre médiá uviedol, že Európska komisia (EK) počká na informácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), kým sa rozhodne, aké kroky podnikne v tejto záležitosti. "MAAE je uznávaným nezávislým monitorovacím a overovacím orgánom pre iránsky jadrový program. Na základe jeho hodnotení vychádzame pri prijímaní našich rozhodnutí a našich krokov," spresnil Stano.
Iránska vláda naznačila, že v podzemnom závode Fordú plánuje obohatiť urán až na úroveň 20 percent, čo je hodnota, ktorú dosiahol pred jadrovou dohodou z roku 2015. Dohoda medzi Iránom a svetovými veľmocami - USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom - zaväzuje Teherán, aby výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
"To by bolo vysoko nad úrovňou 3,67 percenta stanovenou v Spoločnom komplexnom akčnom pláne. Ak k tomu dôjde, predstavovalo by to výrazný odklon od iránskych jadrových záväzkov v rámci JCPOA," povedal Stano pre médiá.
Podľa AFP by rozhodnutie Iránu malo "vážne dôsledky" na politiku nešírenia jadrových zbraní. V rámci JCPOA totiž Irán súhlasil s obmedzením svojho jadrového programu pod úroveň potrebnú na to, aby mohol vyrábať atómové bomby.
Spojené štáty v roku 2018 od dohody s Iránom odstúpili, avšak EÚ a ostatní signatári - Francúzsko, Británia, Nemecko, Rusko a Čína - sa túto dohodu snažili udržať pri živote.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
