Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pätina populácie EÚ má v súčasnosti viac ako 65 rokov.
Autor TASR
Brusel 25. februára (TASR) - Do roku 2030 by mali členské krajiny EÚ zvýšiť počet pracovných síl v zdravotníctve o 11 miliónov pracovníkov. Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnilo Spoločné výskumné centrum (JRC), ktorého zriaďovateľom je Európska komisia.
Správa JRC analyzuje meniacu sa demografiu EÚ a vplyv tejto situácie na dopyt po zamestnancoch v oblasti zdravia a dlhodobej starostlivosti.
Z analýz výskumného centra vyplýva, že nárast počtu starších ľudí v EÚ zvyšuje dopyt po týchto službách a po kvalifikovanej pracovnej sile. Veľkú časť tohto dopytu zabezpečuje vzdelávanie a odborná príprava na národnej úrovni, avšak čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva aj migrácia z tretích krajín a mobilita vo vnútri Únie.
Pätina populácie EÚ má v súčasnosti viac ako 65 rokov. V priemere má staršia populácia zostávajúcu priemernú dĺžku života 20 rokov, z čoho však najmenej polovicu strávi v nepriaznivom zdravotnom stave. Okrem toho rastúci počet starších ľudí vyvoláva aj väčší dopyt po liečbe chronických chorôb.
"Našou spoločnou výzvou bude zabezpečiť prístupnú, cenovo dostupnú, kvalitnú dlhodobú starostlivosť a primeranú pracovnú silu," uviedla v tejto súvislosti podpredsedníčka EK pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová.
V roku 2018 v EÚ takmer dva milióny pracovníkov v zdravotníctve a v zariadeniach dlhodobej starostlivosti boli zamestnaní v inej než svojej domovskej krajine. A hoci počet zdravotníckych pracovníkov narodených v zahraničí v posledných rokoch v krajinách 27-člennej Únie vzrástol, ide o percentuálne nižší podiel (13,2 percenta zo všetkých zdravotníckych pracovníkov), ako je tomu napríklad v Británii či USA.
Podľa správy JRC však títo zahraniční pracovníci nie sú rozdelení rovnomerne, keď viac ako dve tretiny z nich sú zamestnaní v piatich krajinách EÚ: v Nemecku, Taliansku, Švédsku, Francúzsku a Španielsku.
Uvedený dokument načrtol niekoľko výziev, ktoré, ak sa budú riešiť, povzbudia mobilitu zdravotníckych pracovníkov a uvoľnia potenciál migrácie z tretích krajín. Oba faktory by mali prispieť k zmierneniu tlaku na nedostatok pracovných síl v týchto odvetviach.
Medzi hlavné výzvy patrí zamerať sa na prilákanie zdravotníckeho personálu, lebo v súčasnosti neexistuje žiadny nástroj EÚ podporujúci migráciu pracovných síl pre oblasť zdravotníctva a dlhodobú starostlivosť o chorých alebo starých ľudí.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Správa JRC analyzuje meniacu sa demografiu EÚ a vplyv tejto situácie na dopyt po zamestnancoch v oblasti zdravia a dlhodobej starostlivosti.
Z analýz výskumného centra vyplýva, že nárast počtu starších ľudí v EÚ zvyšuje dopyt po týchto službách a po kvalifikovanej pracovnej sile. Veľkú časť tohto dopytu zabezpečuje vzdelávanie a odborná príprava na národnej úrovni, avšak čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva aj migrácia z tretích krajín a mobilita vo vnútri Únie.
Pätina populácie EÚ má v súčasnosti viac ako 65 rokov. V priemere má staršia populácia zostávajúcu priemernú dĺžku života 20 rokov, z čoho však najmenej polovicu strávi v nepriaznivom zdravotnom stave. Okrem toho rastúci počet starších ľudí vyvoláva aj väčší dopyt po liečbe chronických chorôb.
"Našou spoločnou výzvou bude zabezpečiť prístupnú, cenovo dostupnú, kvalitnú dlhodobú starostlivosť a primeranú pracovnú silu," uviedla v tejto súvislosti podpredsedníčka EK pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová.
V roku 2018 v EÚ takmer dva milióny pracovníkov v zdravotníctve a v zariadeniach dlhodobej starostlivosti boli zamestnaní v inej než svojej domovskej krajine. A hoci počet zdravotníckych pracovníkov narodených v zahraničí v posledných rokoch v krajinách 27-člennej Únie vzrástol, ide o percentuálne nižší podiel (13,2 percenta zo všetkých zdravotníckych pracovníkov), ako je tomu napríklad v Británii či USA.
Podľa správy JRC však títo zahraniční pracovníci nie sú rozdelení rovnomerne, keď viac ako dve tretiny z nich sú zamestnaní v piatich krajinách EÚ: v Nemecku, Taliansku, Švédsku, Francúzsku a Španielsku.
Uvedený dokument načrtol niekoľko výziev, ktoré, ak sa budú riešiť, povzbudia mobilitu zdravotníckych pracovníkov a uvoľnia potenciál migrácie z tretích krajín. Oba faktory by mali prispieť k zmierneniu tlaku na nedostatok pracovných síl v týchto odvetviach.
Medzi hlavné výzvy patrí zamerať sa na prilákanie zdravotníckeho personálu, lebo v súčasnosti neexistuje žiadny nástroj EÚ podporujúci migráciu pracovných síl pre oblasť zdravotníctva a dlhodobú starostlivosť o chorých alebo starých ľudí.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
