Van Zanen zdôraznil, že ospravedlnenie za minulé nespravodlivosti je súčasťou širšieho procesu boja proti "jedovatej sile" rasizmu v spoločnosti.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 21. novembra (TASR) - Starosta Haagu Jan van Zanen sa oficiálne ospravedlnil za úlohu tohto mesta v obchode s otrokmi počas holandskej koloniálnej nadvlády. Na pondelňajšiu správu holandských médií upozorňuje spravodajca TASR.
Spravodajský server DutchNews.nl v pondelok citoval jeho oficiálne ospravedlnenie sa v mene mesta.
"Ako starosta Haagu, mesta mieru a spravodlivosti, sa v mene výkonnej rady čo najúprimnejšie ospravedlňujem za spôsob, akým naši predchodcovia podporovali a profitovali z kolonializmu a otroctva," vyhlásil Van Zanen. Uvedené slová predniesol počas predstavenia štúdie o koloniálnej minulosti mesta v Kráľovskom divadle (Koninklijke Schouwburg).
DutchNews.nl upozornil, že Haag neprofitoval z obchodu s otrokmi v takej miere ako Amsterdam, keďže nebol obchodným centrom a štatút mesta získal až začiatkom 19. storočia.
Avšak ako sídlo vlády a kráľovského dvora bol Haag miestom, kde došlo k vzniku a podpisu zákona o vlastníctve ľudí a majetku v holandských kolóniách. Haag bol tiež hlavným zdrojom kapitálu pri udržiavaní kolónií, keď bohatí občania mesta investovali približne 200.000 guldenov (3,3 milióna eur v dnešných peniazoch) do zakladania a rozvoja koloniálnych podnikov.
"To (všetko) viedlo k úzkosti a hnevu, čiastočne preto, že systém kolonializmu a otroctva bol založený na rasizme a myšlienke bielej nadradenosti," povedal Van Zanen.
Keď Holandsko v roku 1863 zrušilo otroctvo, Haag bol domovom 40 vlastníkov karibských plantáží, ku ktorým patrila aj šľachta, predstavitelia armády, politici a predstavitelia mestskej samosprávy.
Podľa DutchNews.nl približne 20 percent ľudí, ktorí dnes žijú v Haagu, sú potomkami bývalých otrokov alebo ľudí prepravených z Indie alebo Indonézie ako "zmluvných pracovníkov" na vybudovanie koloniálnej infraštruktúry v Suriname, kde boli ako pracovníci vystavení represívnemu režimu.
Van Zanen zdôraznil, že ospravedlnenie za minulé nespravodlivosti je súčasťou širšieho procesu boja proti "jedovatej sile" rasizmu v spoločnosti. "Rasizmom sa môžeme skutočne zaoberať len vtedy, keď sa spomienky na pôvod rasizmu a jeho dôsledky, čiže kolonializmus a otroctvo, stanú súčasťou našej kolektívnej pamäti. Momentálne to tak nie je," skonštatoval primátor Haagu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Spravodajský server DutchNews.nl v pondelok citoval jeho oficiálne ospravedlnenie sa v mene mesta.
"Ako starosta Haagu, mesta mieru a spravodlivosti, sa v mene výkonnej rady čo najúprimnejšie ospravedlňujem za spôsob, akým naši predchodcovia podporovali a profitovali z kolonializmu a otroctva," vyhlásil Van Zanen. Uvedené slová predniesol počas predstavenia štúdie o koloniálnej minulosti mesta v Kráľovskom divadle (Koninklijke Schouwburg).
DutchNews.nl upozornil, že Haag neprofitoval z obchodu s otrokmi v takej miere ako Amsterdam, keďže nebol obchodným centrom a štatút mesta získal až začiatkom 19. storočia.
Avšak ako sídlo vlády a kráľovského dvora bol Haag miestom, kde došlo k vzniku a podpisu zákona o vlastníctve ľudí a majetku v holandských kolóniách. Haag bol tiež hlavným zdrojom kapitálu pri udržiavaní kolónií, keď bohatí občania mesta investovali približne 200.000 guldenov (3,3 milióna eur v dnešných peniazoch) do zakladania a rozvoja koloniálnych podnikov.
"To (všetko) viedlo k úzkosti a hnevu, čiastočne preto, že systém kolonializmu a otroctva bol založený na rasizme a myšlienke bielej nadradenosti," povedal Van Zanen.
Keď Holandsko v roku 1863 zrušilo otroctvo, Haag bol domovom 40 vlastníkov karibských plantáží, ku ktorým patrila aj šľachta, predstavitelia armády, politici a predstavitelia mestskej samosprávy.
Podľa DutchNews.nl približne 20 percent ľudí, ktorí dnes žijú v Haagu, sú potomkami bývalých otrokov alebo ľudí prepravených z Indie alebo Indonézie ako "zmluvných pracovníkov" na vybudovanie koloniálnej infraštruktúry v Suriname, kde boli ako pracovníci vystavení represívnemu režimu.
Van Zanen zdôraznil, že ospravedlnenie za minulé nespravodlivosti je súčasťou širšieho procesu boja proti "jedovatej sile" rasizmu v spoločnosti. "Rasizmom sa môžeme skutočne zaoberať len vtedy, keď sa spomienky na pôvod rasizmu a jeho dôsledky, čiže kolonializmus a otroctvo, stanú súčasťou našej kolektívnej pamäti. Momentálne to tak nie je," skonštatoval primátor Haagu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)