Halsemová sa obrátila na ministerstvo po tom, čo Štátna rada v stredu rozhodla, že deportácia chlapca a jeho matky je možná.
Autor TASR
Brusel 1. augusta (TASR) - Starostka Amsterdamu Femke Halsemová chce opäť vyzvať holandské ministerstvo pre azyl a migráciu, aby tamojšia vláda prehodnotila možnosť deportácie 11-ročného Mikaela a jeho matky do Arménska. Mikael sa narodil v Holandsku, v Arménsku nikdy nebol a po arménsky nehovorí. Podľa správy denníka NL Times informuje bruselský spravodajca TASR.
Halsemová sa obrátila na ministerstvo po tom, čo Štátna rada v stredu rozhodla, že deportácia chlapca a jeho matky je možná.
"Toto je príklad toho, keď sú pravidlá v individuálnom prípade príliš prísne," opísala situáciu Halsemová.
NL Times pripomenul, že Mikaelova matka prišla do Holandska z Arménska v roku 2010. Žiadosť o azyl jej vtedy zamietli, no zostala v Holandsku. Mikael sa narodil v Amsterdame a celý život žije v Holandsku, dlho však bol mimo dohľadu úradov práve kvôli obavám jeho matky, že môže byť deportovaný.
Halsemová už v júni tohto roku napísala vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi pre azyl a migráciu Ericovi van der Burgovi, aby národná imigračná služba (IND) prediskutovala, či Mikael nemôže dostať povolenie na pobyt.
"Mikael je v rozkvete svojho života. Nemôže sa stať obeťou pobytových zákonov, ktoré po právnej stránke môžu byť správne, ale niekedy sa zabúda na ľudskú stránku veci," napísala vtedy starostka Amsterdamu.
Halsemová upozornila, že nová ministerka zodpovedná za oblasť azylu a migrácie Marjolein Faberová na jej list ešte pred rozhodnutím Štátnej rady nereagovala.
"Teraz, keď bolo prijaté negatívne rozhodnutie, zavolám ju znova," uviedla starostka.
Uvedené ministerstvo sa doteraz mohlo odchýliť od vlastnej politiky a prijať výnimky, najmä keď sa to týkalo detí, ktoré strávili dlhý čas v Holandsku a zakorenili sa v tejto krajine. Niekedy však takéto rozhodnutie vyvolalo veľký rozruch a politické napätie.
Táto osobitná rozhodovacia právomoc bola prenesená na šéfa IND ešte počas tretej vlády Marka Rutteho a bola mierne pozmenená. V praxi to znamená, že takéto povolenie neprichádza do úvahy na konci procesu, čo je prípad 11-ročného Mikaela, ale po prvom súdnom zamietnutí.
NL Times upozornil, že k tejto zmene došlo po prípade súrodencov Lili (12) a Howicka (13), ktorí mali byť aj s ich matkou deportovaní do Arménska v roku 2018, čo vyvolalo veľkú pozornosť médií. Krátko pred deportáciou sa deti ukryli, a následne im vtedajší štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Mark Harbers udelil povolenie na pobyt a to z dôvodu, že ich bezpečnosť v Arménsku nie je garantovaná.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Halsemová sa obrátila na ministerstvo po tom, čo Štátna rada v stredu rozhodla, že deportácia chlapca a jeho matky je možná.
"Toto je príklad toho, keď sú pravidlá v individuálnom prípade príliš prísne," opísala situáciu Halsemová.
NL Times pripomenul, že Mikaelova matka prišla do Holandska z Arménska v roku 2010. Žiadosť o azyl jej vtedy zamietli, no zostala v Holandsku. Mikael sa narodil v Amsterdame a celý život žije v Holandsku, dlho však bol mimo dohľadu úradov práve kvôli obavám jeho matky, že môže byť deportovaný.
Halsemová už v júni tohto roku napísala vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi pre azyl a migráciu Ericovi van der Burgovi, aby národná imigračná služba (IND) prediskutovala, či Mikael nemôže dostať povolenie na pobyt.
"Mikael je v rozkvete svojho života. Nemôže sa stať obeťou pobytových zákonov, ktoré po právnej stránke môžu byť správne, ale niekedy sa zabúda na ľudskú stránku veci," napísala vtedy starostka Amsterdamu.
Halsemová upozornila, že nová ministerka zodpovedná za oblasť azylu a migrácie Marjolein Faberová na jej list ešte pred rozhodnutím Štátnej rady nereagovala.
"Teraz, keď bolo prijaté negatívne rozhodnutie, zavolám ju znova," uviedla starostka.
Uvedené ministerstvo sa doteraz mohlo odchýliť od vlastnej politiky a prijať výnimky, najmä keď sa to týkalo detí, ktoré strávili dlhý čas v Holandsku a zakorenili sa v tejto krajine. Niekedy však takéto rozhodnutie vyvolalo veľký rozruch a politické napätie.
Táto osobitná rozhodovacia právomoc bola prenesená na šéfa IND ešte počas tretej vlády Marka Rutteho a bola mierne pozmenená. V praxi to znamená, že takéto povolenie neprichádza do úvahy na konci procesu, čo je prípad 11-ročného Mikaela, ale po prvom súdnom zamietnutí.
NL Times upozornil, že k tejto zmene došlo po prípade súrodencov Lili (12) a Howicka (13), ktorí mali byť aj s ich matkou deportovaní do Arménska v roku 2018, čo vyvolalo veľkú pozornosť médií. Krátko pred deportáciou sa deti ukryli, a následne im vtedajší štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Mark Harbers udelil povolenie na pobyt a to z dôvodu, že ich bezpečnosť v Arménsku nie je garantovaná.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)