V súčasnosti vo Virgínii čakajú za mrežami na trest smrti len dvaja väzni.
Autor TASR
Richmond 23. februára (TASR) - Poslanci v americkom štáte Virgínia v pondelok definitívne odsúhlasili návrh zákona o zrušení trestu smrti. Na to, aby nová právna norma vstúpila do platnosti, už chýba len podpis tamojšieho guvernéra Ralpha Northama, píše agentúra AP.
Po podpísaní guvernérom sa Virgínia stane 23. štátom USA, kde súdy nemôžu páchateľom udeliť trest smrti. Ide o výraznú zmenu pre tento americký federálny štát s historicky najväčším počtom popráv v rámci USA.
Demokrati, ktorí majú v Senáte (hornej komore) tamojšieho zákonodarného zboru väčšinu, odobrili začiatkom februára tento návrh pomerom hlasov 21 k 17. V pondelok ho pomerom hlasov 57 k 43 odsúhlasili poslanci dolnej komory virgínskeho zákonodarného orgánu. Demokratickí poslanci poukazovali najmä na to, že trest smrti je disproporčne udeľovaný páchateľom tmavej farby pleti či mentálne chorých odsúdeným.
Republikáni v oboch komorách však proti návrhu argumentovali slovami, že zrušenie trestu smrti by odobralo pozostalým obetí možnosť dočkať sa spravodlivosti. Zároveň upozornili aj na to, že páchatelia "ohavných vrážd" by podľa nich neskôr mohli požiadať o podmienečné prepustenie.
Počas viac ako 400-ročných dejín Virgínie tam popravili takmer 1400 väzňov odsúdených na trest smrti, čo je najviac zo všetkých 50 štátov USA, vyplýva z údajov neziskovej organizácie Informačné centrum o treste smrti so sídlom v meste Washington.
V novodobej histórii je tento štát len druhým po Texase s najväčším počtom popráv odvtedy, čo v roku 1976 Najvyšší súd USA obnovil výkon trestov smrti.
V súčasnosti vo Virgínii čakajú za mrežami na trest smrti len dvaja väzni, píše AP. Anthony Juniper bol odsúdený v roku 2004 za vraždu svojej expriateľky, jej dvoch detí a brata. Thomas Porter bol odsúdený o rok neskôr za zabitie policajta. Po podpísaní legislatívy sa ich tresty zmenia na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.
Po podpísaní guvernérom sa Virgínia stane 23. štátom USA, kde súdy nemôžu páchateľom udeliť trest smrti. Ide o výraznú zmenu pre tento americký federálny štát s historicky najväčším počtom popráv v rámci USA.
Demokrati, ktorí majú v Senáte (hornej komore) tamojšieho zákonodarného zboru väčšinu, odobrili začiatkom februára tento návrh pomerom hlasov 21 k 17. V pondelok ho pomerom hlasov 57 k 43 odsúhlasili poslanci dolnej komory virgínskeho zákonodarného orgánu. Demokratickí poslanci poukazovali najmä na to, že trest smrti je disproporčne udeľovaný páchateľom tmavej farby pleti či mentálne chorých odsúdeným.
Republikáni v oboch komorách však proti návrhu argumentovali slovami, že zrušenie trestu smrti by odobralo pozostalým obetí možnosť dočkať sa spravodlivosti. Zároveň upozornili aj na to, že páchatelia "ohavných vrážd" by podľa nich neskôr mohli požiadať o podmienečné prepustenie.
Počas viac ako 400-ročných dejín Virgínie tam popravili takmer 1400 väzňov odsúdených na trest smrti, čo je najviac zo všetkých 50 štátov USA, vyplýva z údajov neziskovej organizácie Informačné centrum o treste smrti so sídlom v meste Washington.
V novodobej histórii je tento štát len druhým po Texase s najväčším počtom popráv odvtedy, čo v roku 1976 Najvyšší súd USA obnovil výkon trestov smrti.
V súčasnosti vo Virgínii čakajú za mrežami na trest smrti len dvaja väzni, píše AP. Anthony Juniper bol odsúdený v roku 2004 za vraždu svojej expriateľky, jej dvoch detí a brata. Thomas Porter bol odsúdený o rok neskôr za zabitie policajta. Po podpísaní legislatívy sa ich tresty zmenia na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.