Päť členských štátov BRICS sa na globálnom hrubom domácom produkte podieľa približne tretinou.
Autor TASR
,aktualizované Brazília 14. novembra (TASR) - Krajiny zoskupenia známeho ako BRICS odmietli protekcionizmus a varovali, že napätie v obchodných vzťahoch a politická neistota znižujú dôveru v medzinárodný obchod, investície a ekonomický rast.
Na svojej výročnej schôdzke, ktorá sa uskutočnila v hlavnom meste Brazílie, najvyšší predstavitelia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky vyzvali ostatné krajiny, aby pri súčasnom raste protekcionizmu vo svete udržali svoje trhy otvorené a pokračovali v uplatňovaní férových a nediskriminačných obchodných pravidiel. Päť členských štátov BRICS sa na globálnom hrubom domácom produkte podieľa približne tretinou.
V tomto smere vystupoval najmä čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorého krajina je už 16 mesiacov v ostrom obchodnom konflikte s USA. Ešte v stredu (13. 11.) uviedol, že ho "znepokojuje ekonomická šikana, protekcionizmus a jednostranné kroky v obchodnej politike niektorých rozvinutých ekonomík". Vo štvrtkovom prejave upozornil na viaceré prekážky globalizácie a ostatných členov BRICS vyzval, aby odmietli protekcionizmus a podporili multilaterálny systém Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Ruský prezident Vladimir Putin zasa vyzval Novú rozvojovú banku BRICS, aby zvýšila objem úverov v rubľoch, čo by znížilo závislosť zoskupenia od amerického dolára. Podľa ruskej strany členské štáty BRICS podporili myšlienku vytvorenia spoločného platobného systému, ktorý by využíval národné meny členských krajín zoskupenia.
Lídri krajín združených v zoskupení BRICS - Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky - potvrdili vo štvrtok záväzok realizovať parížsku klimatickú dohodu a vyjadrili názor, že konflikt v Sýrii nemôže mať vojenské riešenie. Informovala o tom agentúra AP.
Vyhlásenie lídrov tejto pätice krajín na summite v Brazílii tiež zdôrazňuje ich odhodlanie posilniť multilateralizmus a ústrednú úlohu Organizácie Spojených národov (OSN) pri medzinárodných otázkach.
Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching predtým osobitne vyzvali veľké rozvíjajúce sa ekonomiky, aby prevzali väčšiu rolu v multilaterálnych inštitúciách.
"Štáty BRICS by sa mali ujať vedúcej úlohy v OSN s väčšou iniciatívou," povedal Putin. "Mali by sme byť aktívnejší pri podpore mierovej agendy. Mali by sme spájať podobne zmýšľajúce krajiny pri riešení zásadných globálnych a regionálnych problémov," citovala ho AP.
Na výročnom stretnutí lídrov BRICS privítal brazílsky hostiteľ, prezident Jair Bolsonaro okrem Putina a Siho aj indického premiéra Naréndru Módího a juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.
Účastníci summitu vo svojom vyhlásení podporili "územnú celistvosť" Sýrie, ako aj tzv. dvojštátové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré by podľa nich umožnilo Izraelčanom a Palestínčanom spolunažívať v mieri.
Vyjadrili tiež "vážne znepokojenie" nad možnosťou pretekov v zbrojení vo vesmíre s tým, že sú naliehavo potrebné rokovania o záväznom multilaterálnom rámci pre túto záležitosť.
Vyhlásenie okrem toho apeluje na väčší vplyv rozvíjajúcich sa krajín v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a na reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá by zaručila jej efektívnosť vo svetle súčasných a budúcich výziev.
Na svojej výročnej schôdzke, ktorá sa uskutočnila v hlavnom meste Brazílie, najvyšší predstavitelia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky vyzvali ostatné krajiny, aby pri súčasnom raste protekcionizmu vo svete udržali svoje trhy otvorené a pokračovali v uplatňovaní férových a nediskriminačných obchodných pravidiel. Päť členských štátov BRICS sa na globálnom hrubom domácom produkte podieľa približne tretinou.
V tomto smere vystupoval najmä čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorého krajina je už 16 mesiacov v ostrom obchodnom konflikte s USA. Ešte v stredu (13. 11.) uviedol, že ho "znepokojuje ekonomická šikana, protekcionizmus a jednostranné kroky v obchodnej politike niektorých rozvinutých ekonomík". Vo štvrtkovom prejave upozornil na viaceré prekážky globalizácie a ostatných členov BRICS vyzval, aby odmietli protekcionizmus a podporili multilaterálny systém Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Ruský prezident Vladimir Putin zasa vyzval Novú rozvojovú banku BRICS, aby zvýšila objem úverov v rubľoch, čo by znížilo závislosť zoskupenia od amerického dolára. Podľa ruskej strany členské štáty BRICS podporili myšlienku vytvorenia spoločného platobného systému, ktorý by využíval národné meny členských krajín zoskupenia.
BRICS odmietlo vojenské riešenie v Sýrii
Lídri krajín združených v zoskupení BRICS - Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky - potvrdili vo štvrtok záväzok realizovať parížsku klimatickú dohodu a vyjadrili názor, že konflikt v Sýrii nemôže mať vojenské riešenie. Informovala o tom agentúra AP.
Vyhlásenie lídrov tejto pätice krajín na summite v Brazílii tiež zdôrazňuje ich odhodlanie posilniť multilateralizmus a ústrednú úlohu Organizácie Spojených národov (OSN) pri medzinárodných otázkach.
Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching predtým osobitne vyzvali veľké rozvíjajúce sa ekonomiky, aby prevzali väčšiu rolu v multilaterálnych inštitúciách.
"Štáty BRICS by sa mali ujať vedúcej úlohy v OSN s väčšou iniciatívou," povedal Putin. "Mali by sme byť aktívnejší pri podpore mierovej agendy. Mali by sme spájať podobne zmýšľajúce krajiny pri riešení zásadných globálnych a regionálnych problémov," citovala ho AP.
Na výročnom stretnutí lídrov BRICS privítal brazílsky hostiteľ, prezident Jair Bolsonaro okrem Putina a Siho aj indického premiéra Naréndru Módího a juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.
Účastníci summitu vo svojom vyhlásení podporili "územnú celistvosť" Sýrie, ako aj tzv. dvojštátové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré by podľa nich umožnilo Izraelčanom a Palestínčanom spolunažívať v mieri.
Vyjadrili tiež "vážne znepokojenie" nad možnosťou pretekov v zbrojení vo vesmíre s tým, že sú naliehavo potrebné rokovania o záväznom multilaterálnom rámci pre túto záležitosť.
Vyhlásenie okrem toho apeluje na väčší vplyv rozvíjajúcich sa krajín v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a na reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá by zaručila jej efektívnosť vo svetle súčasných a budúcich výziev.