Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasné rozhodnutia krajín G7 buď urýchlia prechod k bezpečnej klimatickej budúcnosti, alebo ohrozia doterajšie úsilie vyriešiť klimatickú krízu, dodal Cook.
Autor TASR
Londýn 3. júna (TASR) - Krajiny skupiny G7 od vypuknutia pandémie koronavírusu investovali do fosílnych palív o niekoľko miliárd dolárov viac, než do obnoviteľných zdrojov energie. Vyplýva to z novej analýzy zhotovenej charitatívnou organizáciou Tearfund, think-tankom Overseas Development Institute (ODI) a Medzinárodným inštitútom pre udržateľný rozvoj.
Ako píše britský denník The Guardian, krajiny G7 v období od januára 2020 do marca 2021 vyčlenili na podporu ropy, uhlia a plynu dokopy 189 miliárd dolárov (154,8 miliárd eur), pričom na obnoviteľné zdroje energie 147 miliárd dolárov (120,4 miliárd eur).
Kanada a Spojené štáty pritom nepodporili fosílne palivá len finančne, avšak i formou odstránenia či zmiernenia platných environmentálnych regulácií a obmedzení.
Vo väčšine prípadov bola finančná pomoc bezpodmienečná, teda vlády nevyžadovali za peniaze záruky, že spoločnosti znížia svoje emisie skleníkových plynov, alebo že budú menej znečisťovať životné prostredie, píše The Guardian.
Letecký a automobilový priemysel dostal od krajín G7 dokopy 115 miliárd dolárov, z nich 80 percent bezpodmienečne.
Plánovanú vrcholnú schôdzku G7 v anglickom grófstve Cornwall 11. júna uvedie britský premiér Boris Johnson, ktorý v minulosti povedal, že chce zjednotiť krajiny s cieľom vytvoriť po pandémii zelenšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť. Pozvanie dostali okrem krajín G7 aj Juhoafrická republika, Austrália, India a Južná Kórea.
Ako však píše The Guardian, analýza odhaľuje, že krajiny G7 za posledných 15 mesiacov nespravili dosť pre podporu rýchlej dekarbonizácie svojho hospodárstva.
"Každý deň sme svedkami zhoršujúcich sa následkov klimatickej krízy pre komunity po celom svete - zničené úrody; povodne a požiare zachvacujúce mestá a dediny; rodiny čeliace neistej budúcnosti," povedal predstaviteľ nadácie Tearfund Paul Cook.
"Súčasné rozhodnutia krajín G7 buď urýchlia prechod k bezpečnej klimatickej budúcnosti, alebo ohrozia doterajšie úsilie vyriešiť klimatickú krízu," dodal Cook.
V krajinách G7 síce žije desať percent svetovej populácie, sú však zodpovedné za takmer štvrtinu svetových emisií oxidu uhličitého.
Medzinárodné spoločenstvo minulo počas pandémie koronavírusu bezprecedentné množstvo peňazí. Podľa odhadov utratilo 50 najväčších ekonomík sveta na stimulačné balíky v roku 2020 dokopy najmenej 14,6 bilióna dolárov (11,96 bilióna eur).
Najviac finančnej pomoci išlo dopravnému sektoru. Výpomoc dostali okrem iných aj spoločnosti Air France, British Airways, Ryanair, easyJet, Lufthansa, Japan Airlines, Alitalia, Renault a Honda.
Niektoré krajiny G7 však urobili aj pozitívne kroky, píše sa v správe. Taliansko vo februári predĺžilo do septembra zákaz vŕtania pre fosílne palivá. Británia a Francúzsko oznámili, že prestanú podporovať fosílne palivá v zahraničí. Londýn zároveň oznámil, že do roku 2030 zakáže nové benzínové a dieselové autá.
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) v máji zverejnila štúdiu, podľa ktorej sú súčasné klimatické ciele štátov nepostačujúce pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, pripomína The Guardian.
Ako píše britský denník The Guardian, krajiny G7 v období od januára 2020 do marca 2021 vyčlenili na podporu ropy, uhlia a plynu dokopy 189 miliárd dolárov (154,8 miliárd eur), pričom na obnoviteľné zdroje energie 147 miliárd dolárov (120,4 miliárd eur).
Kanada a Spojené štáty pritom nepodporili fosílne palivá len finančne, avšak i formou odstránenia či zmiernenia platných environmentálnych regulácií a obmedzení.
Vo väčšine prípadov bola finančná pomoc bezpodmienečná, teda vlády nevyžadovali za peniaze záruky, že spoločnosti znížia svoje emisie skleníkových plynov, alebo že budú menej znečisťovať životné prostredie, píše The Guardian.
Letecký a automobilový priemysel dostal od krajín G7 dokopy 115 miliárd dolárov, z nich 80 percent bezpodmienečne.
Plánovanú vrcholnú schôdzku G7 v anglickom grófstve Cornwall 11. júna uvedie britský premiér Boris Johnson, ktorý v minulosti povedal, že chce zjednotiť krajiny s cieľom vytvoriť po pandémii zelenšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť. Pozvanie dostali okrem krajín G7 aj Juhoafrická republika, Austrália, India a Južná Kórea.
Ako však píše The Guardian, analýza odhaľuje, že krajiny G7 za posledných 15 mesiacov nespravili dosť pre podporu rýchlej dekarbonizácie svojho hospodárstva.
"Každý deň sme svedkami zhoršujúcich sa následkov klimatickej krízy pre komunity po celom svete - zničené úrody; povodne a požiare zachvacujúce mestá a dediny; rodiny čeliace neistej budúcnosti," povedal predstaviteľ nadácie Tearfund Paul Cook.
"Súčasné rozhodnutia krajín G7 buď urýchlia prechod k bezpečnej klimatickej budúcnosti, alebo ohrozia doterajšie úsilie vyriešiť klimatickú krízu," dodal Cook.
V krajinách G7 síce žije desať percent svetovej populácie, sú však zodpovedné za takmer štvrtinu svetových emisií oxidu uhličitého.
Medzinárodné spoločenstvo minulo počas pandémie koronavírusu bezprecedentné množstvo peňazí. Podľa odhadov utratilo 50 najväčších ekonomík sveta na stimulačné balíky v roku 2020 dokopy najmenej 14,6 bilióna dolárov (11,96 bilióna eur).
Najviac finančnej pomoci išlo dopravnému sektoru. Výpomoc dostali okrem iných aj spoločnosti Air France, British Airways, Ryanair, easyJet, Lufthansa, Japan Airlines, Alitalia, Renault a Honda.
Niektoré krajiny G7 však urobili aj pozitívne kroky, píše sa v správe. Taliansko vo februári predĺžilo do septembra zákaz vŕtania pre fosílne palivá. Británia a Francúzsko oznámili, že prestanú podporovať fosílne palivá v zahraničí. Londýn zároveň oznámil, že do roku 2030 zakáže nové benzínové a dieselové autá.
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) v máji zverejnila štúdiu, podľa ktorej sú súčasné klimatické ciele štátov nepostačujúce pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, pripomína The Guardian.
